"Som spokojná s tým, čo britské predsedníctvo dosiahlo. Nemyslím len dohodu na rozpočte pre úniu, ale aj dobrú stratégiu pre Afriku či protiteroristické opatrenia," privítala ma po slovensky britská veľvyslankyňa Judith Anne Macgregorová.

Britský premiér Tony Blair už pri prevzatí predsedníctva v únii v júni hovoril o potrebe zmien. Je teda Británia so zmenami spokojná najmä v súvislosti s rozpočtom na roky 2007 až 2013? - Áno. Premiér v júli nehovoril o tom, že sa veci dajú urobiť za noc. Chceli sme sa zamerať najmä na širšiu diskusiu o budúcom smerovaní Európskej únie, spravodlivé rozdelenie peňazí, výdavkov, investícií. Diskusia o predošlom návrhu rozpočtu z júna bola veľmi obmedzená, hovorilo sa len o číslach a HDP.
Avšak počas uplynulých šiestich mesiacov sme sa dokázali na veci pozrieť inak. Mnoho lídrov, aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, hovorilo o potrebe reforiem vrátane modernizácie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Obsah diskusie bol iný ako v júni. A uspeli sme, pretože sme dospeli k záväzku prehodnotenia celkových výdavkov. Európska komisia bude mať za úlohu pripraviť správu v rokoch 2008 až 2009 a na jej základe sa budeme môcť rozhodnúť, čo a kedy potrebujeme zreformovať.

Má však Británia skutočne dôvod na spokojnosť? Nie je to neúspech, keď sa na jednej strane musela vzdať časti rabatu a na strane druhej nie je jasný záväzok, že dôjde k reforme poľnohospodárskej politiky?
- Rozpočet je kompromis. Navyše, rabat v podstate zostal nedotknutý. Rabat nebol zmenený, pokiaľ ide o výdavky v rámci európskej pätnástky. Tie peniaze, o ktoré sa náš rabat znížil, boli peniaze pre nových členov a ďalšie rozšírenie. To bol náš zámer, aby sme zaplatili tento podiel, teda cenu za rozšírenie, ktorému sme plne oddaní.
Hoci sme sa vzdali 10,5 miliardy eur v prospech nových členov, pre nás je veľmi dôležité to, že otázku rabatu a jeho funkcie nebude možné otvoriť bez toho, aby sa prehodnotili ďalšie aspekty výdavkov únie. Takže ďalšia redukcia rabatu bez diskusie o výdavkoch nebude možná. Ďalším krokom bude správa komisie. Je to dôležitý krok na ceste smerom k reforme. Až teraz sa otvorila možnosť pre skutočnú revíziu.

Myslíte si, že ústupok Británie - zníženie rabatu - bude takto chápať ak britská verejnosť a opozícia?
- Myslím, že ľudia zaujmú vyvážené stanovisko. Je ľahké urobiť štatistiku a povedať: táto krajina stratila a táto získala. Výsledok však zohľadňuje potreby ostatných. Súhlasíme s tým, že ide o víťazstvo pre Európsku úniu a víťazstvo zodpovednosti.
Myslím si, že ľudia v Británii rozumejú trom veciam. Rozumejú dôležitosti rozšírenia a určite rozumejú tomu, že je to transfer peňazí na rozšírenie. Chápu, že sa nevzdáme rabatu bez diskusie o zmenách v európskom rozpočte. A domnievam sa, že chápu nevyhnutnosť dosiahnutia dohody vo veľmi ťažkom roku pre úniu.

Mnoho sa hovorilo o britskej taktike rokovaní, zaznela kritika z úst niektorých lídrov, že je neprehľadná. Prečo sa Británia rozhodla pre takúto taktiku?
- Nemyslím si, že taktika bola neprehľadná. Na začiatku predsedníctva premiér Blair v Európskom parlamente prezentoval, čo mieni urobiť - zreformovať výdavky. Na prelome augusta a septembra sa začala diskusia expertov všetkých krajín na všetkých úrovniach vrátane Európskej komisie. Pred summitom v Hampton Courte predsedníctvo predstavilo líniu, v ktorej chce viesť diskusiu o výdavkoch. Po Hampton Courte sme opäť predstavili na základe podkladov komisie princípy, ktoré musia prípadne zmeny v rozpočte obsahovať. Krajiny však chceli viac detailov, čísla. Išlo teda o vysvetľovanie a diskusiu. Neboli to nekonečné variácie čísel.
Keďže luxemburský návrh zlyhal, nemohli sme ho len vyhrabať, oprášiť, položiť opäť na stôl a povedať "o. k. tak zmeníme paragraf šesť alebo sedem". Postoj, s akým napokon prišli krajiny k rokovaciemu stolu 15. decembra, bol pozitívne ovplyvnený britskou taktikou, teda otvorením diskusie o princípoch, a až následne pristúpením k detailom.
Možno očakávania tých, ktorí boli kritickí, neboli realistické a plne si neuvedomovali, čo hovoríme: že luxemburský návrh je mŕtvy. On bol mŕtvy. A my sme museli pripraviť iný návrh. Napokon boli návrhy tri, čo podľa európskych štandardov je skromné číslo. Takže možno argumentovať, že práve príprava uľahčila dosiahnutie dohody.

Čo považujete za najväčšie úspechy svojho predsedníctva? Predsa len, mnohí o oddanosti Londýna únii pochybovali.
- Hoci sa predsedníctvo ešte neskončilo, dôležité sú tri veci. Že sme uspeli v našej iniciatíve nájsť globálnu dimenziu politiky Európskej únie. Mám tým na mysli nový impulz, stratégiu ku krajinám v Afrike, ale aj v diskusii o globalizácii, konkurencieschopnosti či celkovom náhľade na Európsku úniu. Boli sme úspešní aj pri diskusii o rozšírení, pre ktoré bola dohoda na rozpočte kľúčová. Tretím úspechom bolo prijatie množstva direktív, ktoré síce nie sú trhákom titulných strán novín, ale sú prospešné pre Európanov. Napríklad, direktíva o chemikáliách, dohoda o spolupráci v oblasti občianskeho práva či smernica o uchovávaní dát. Niečo sme rozpracovali. To bude musieť dokončiť rakúske a fínske predsedníctvo, napríklad, direktívu o službách, ako aj direktívu o pracovnom čase. Myslím si, že je to produktívny záver roka.

Takže vy si nemyslíte, že únia je v kríze?
- Je to príliš používané slovo. Je to kríza alebo konštruktívna diskusia? Možno by sme mohli hovoriť o kríze, ak by rokovania neviedli k dohode. Ak by sme nemali rozpočet, žiadnu dohodu o Turecku, žiadne napredovanie v protiteroristických opatreniach, alebo keby sa nám nepodarilo dohodnúť na chemickej legislatíve.