Či už sú to potápajúce sa Benátky alebo blednutie austrálskeho Veľkého bariérového útesu , meniaca sa klíma má drastický vplyv na niektoré najcennejšie miesta svetového dedičstva, varuje americká televízia CNN.
Doposiaľ bolo na zoznam miest s mimoriadnym významom pre ľudstvo zapísaných viac ako stotisíc položiek. Ale s tým, ako sa svet najmä vplyvom činnosti človeka otepľuje, môžu niektoré z týchto lokalít o svoj mimoriadny význam prísť alebo dokonca úplne zaniknúť. Azda najsmutnejším príkladom toho je impozantný ľadovcový fjord v grónskom Ilulissate, kde sa ľadovec Sermeq Kujalleq čiastočne vplyvom globálneho otepľovania topí doslova pred očami. Grónske úrady dokonca do fjordu lákajú ľudí, ktorí chcú vidieť globálne otepľovanie na vlastné oči a ako na miesto, ktoré treba vidieť, „než bude neskoro“.
„Prakticky každé miesto zapísané na zozname svetového dedičstva je do nejakej miery ohrozené zmenou klímy,“ upozorňuje Adam Markham z americkej mimovládnej organizácie Union of Concerned Scientists (Zväz znepokojených vedcov).
Na niektorých miestach je bezprostredné nebezpečenstvo úplne jasné. Napríklad americký Yellowstonský národný park zažíva oproti minulosti teplejšie zimy s úbytkom snehu, rieky sa otepľujú, jazerá a mokrade sa zmenšujú a obdobia s rizikom požiarov sa naťahujú. Upozorňujú na to v spoločnej správe Program OSN pre životné prostredie, UNESCO a Union of Concerned Scientists. Vedci odhadujú, že takmer polovica mokradí v oblasti Yellowstonského národného parku by mohla v najbližších rokoch zmiznúť. A varujú, že namiesto hustých lesov možno uvidíme len redšie lesné porasty.
Kvôli El Niño sa otepľujú vody v oceáne okolo Galapág, čím sú ohrozené zdroje potravy, vďaka ktorým prežíva mnoho tunajších druhov. Stúpajúca hladina oceánu a vyššie vlny znamenajú riziko pre obrovské sochy na Veľkonočnom ostrove – hrozí, že sa prevrátia.
Každú štvrtú položku na Zozname svetového dedičstva podľa hodnotenia Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) silne ohrozuje zmena klímy. Podľa organizácie ide o „najrýchlejšie rastúcu hrozbu“. Čoraz teplejšie moria nepriaznivo pôsobia na koralové útesy, ako je atol Aldabra v Indickom oceáne, Belizský bariérový útes alebo austrálsky Veľký bariérový útes. Stúpajúca teplota v rokoch 2016 a 2017 zničila asi polovicu koralov Veľkého bariérového útesu aj mnoho ďalších inde vo svete.
Ak sa zmena klímy nespomalí, IUCN veští temnú budúcnosť aj pre ďalšie miesta. Mechtild Rösslerová z UNESCO hovorí, že táto organizácia priebežne sleduje vplyv zmeny klímy na svetové dedičstvo ľudstva. „Ak tieto miesta nedokážeme ochrániť pred hrozbami – a ide o viaceré riziká –, ako potom bude vyzerať budúcnosť? Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva hovorí, že miesta s mimoriadnym významom treba odovzdať budúcim generáciám. Ak nebudeme mať čo odovzdať, pôjde o dramatickú situáciu,“ hovorí.
Riešenie? Index zraniteľnosti a miestni
Podľa Markhama by jedným z riešení mohlo byť vytvorenie indexu zraniteľnosti voči klíme. To by krajinám, ktoré sa o miesta svetového významu starajú, umožnilo lepšie pochopiť a sledovať klimatickú zmenu a dokázať na ne účinnejšie reagovať. Rösslerová hovorí, že je nevyhnutné vytvoriť stratégie, ako sa prispôsobiť mimoriadnym udalostiam vyvolaným počasím. Často je pri tom podľa nej dobré čerpať zo znalostí a skúseností miestnych ľudí. Napríklad v prírodno-kultúrnej oblasti Sierra de Tramuntana na španielskej Malorke, ktorá bojuje s nedostatkom vody, ľudia úspešne obnovili tradičné zavlažovacie systémy.
Markham však pripúšťa, že nie je možné chrániť všetky miesta, najmä nie tie v menej rozvinutých častiach sveta. Je presvedčený, že ľudia, ktorí sa o perly svetového dedičstva starajú, premýšľajú o tom, ako sa so zmenou klímy vyrovnať.
Pochybuje, že vlády jednotlivých krajín robia dosť pre boj s klimatickou zmenou. Markham pripomína, že v súvislosti s klimatickými zmenami vždy dôjde reč na splnenie cieľov stanovených parížskou dohodou. Tou sa svetoví politici v roku 2015 zaviazali udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa“ v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. „K tomu sa, žiaľ, momentálne nijako neblížime,“ pripomína Markham. „Pokiaľ nebude splnená parížska dohoda, stratíme veľa položiek zo zoznamu svetového dedičstva,“ varuje.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
