Dva roky po oranžovej revolúcii prevláda na Ukrajine veľké sklamanie z nesplnených nádejí na zlepšenie života. Prečo popularita najmä prezidenta Viktora Juščenka a oranžových síl tak rýchlo a značne klesla?
-- Očakávania ľudí boli príliš veľké, podobne ako sľuby politikov. Rozčarovanie verejnosti je však objektívne, pričom jeho príčina je v samom prezidentovi. Juščenkov tím z Našej Ukrajiny stratil vlani mnoho energie konfliktmi s vtedajšou premiérkou Julijou Tymošenkovou. Hlava štátu nevyvinula reálne úsilie na zavedenie poriadku aspoň medzi svojimi stúpencami. Škandálne odvolanie vlády Tymošenkovej silne podlomilo autoritu oranžových i prezidenta. Chybná bola aj politika k regiónom (na východe a juhu), kde dominuje Strana regiónov. Bolo treba venovať im oveľa viac pozornosti. Juščenko spravil všetko naopak, ako by mal. Súčasná napätá situácia je v mnohom dôsledkom vývoja v minulom roku.
Mohli byť oranžoví vôbec efektívni aj pri moci alebo to dokázali len v opozícii proti bývalému prezidentovi Leonidovi Kučmovi?
-- Mohli byť aktívni aj pri moci, mali množstvo silných osobností a dobrých odborníkov. Ak by ich energia bola zameraná pozitívne. Juščenko mal dať možnosť Tymošenkovej vybrať si členov vlády a priority činnosti. Neumožnil jej to. Naopak, jej vládu sprevádzali od začiatku vnútorné spory a obmedzovanie kompetencií najmä v plynových otázkach. Bola to jedna z hlavných chýb prezidenta.
Ako by ste charakterizovali súčasnú aktuálnu situáciu v krajine pri raste konfliktov medzi Juščenkom a staronovým premiérom Viktorom Janukovyčom?
-- Je nestabilná, spoločnosť a politické prostredie má zatiaľ zimnicu z horúčky. Nie je to však katastrofické ako tvrdia niektoré médiá, najmä ruské. Ukrajinci vnímajú stav vecí zväčša horšie ako je reálny. Nie je pre nich typické verejné prejavovanie optimizmu. Hoci určitá zaujatosť medzi obyvateľmi západného a východného regiónu pretrváva, neohrozuje to želanie ľudí žiť v spoločnom štáte a nehrozí ani jeho rozpad.
Čo sa na Ukrajine vlastne reálne zmenilo?
-- Najmä zmeny ústavy radikálne zmenili spôsob formovania vlády. Posledné parlamentné voľby sa konali už podľa úplne nového pomerného systému. Politické strany sú teraz hlavnými hráčmi. Po tom, čo Strana regiónov vyhrala voľby a napokon sformovala antikrízovú koalíciu, lebo oranžová koalícia sa rozpadla, mnohí to hodnotia ako revanš síl, ktoré pred dvoma rokmi vo voľbách prezidenta podporovali Janukovyča. Zároveň sa spomína porážka oranžových, čiže fakticky redukcia procesov začatých po oranžovej revolúcii.
Vývoj sa teda vracia späť do obdobia pred revolúciou?
-- Situácia sa nemôže vrátiť do roku 2004, lebo pravidlá hry sa zmenili. Vzťahy vlády a prezidenta zostávajú dostatočne zložité. Voľby i formovanie vlády boli veľmi konfliktné. Moc a opozícia funguje v mnohom na základe rôznych hodnôt a iného chápania minulosti i budúcnosti krajiny. A to je nebezpečné, vedie to k nestabilite a rastu napätia v spoločnosti.
Naša Ukrajina oznámila odchod do opozície, lebo sa nedohodla so stranou regiónmi o vzniku novej širokej koalície bez komunistov. K stabilite to zrejme tiež neprispelo?
-- Treba pokračovať v ústavnej reforme, odstrániť nedostatky v nej. Jasnejšie musia byť pravidlá vzniku a zániku koalície, rozdelenie právomocí medzi prezidentom, vládou a parlamentom. Je nutné zjednotiť pozície v zahraničnej politike, keďže prezident vedie jednu líniu na integráciu v EÚ a NATO a premiér vlastne úplne odlišnú.
Vyhovuje Ukrajine viac silná prezidentská moc alebo parlamentný systém?
-- Zrejme parlamentný systém. Na Ukrajine je teraz veľa vnútorných protirečení. V situácii, keď je hlavným problémom konsolidácia, je nevyhnutná garancia politickej jednoty. Tomu viac zodpovedá silná moc prezidenta. Je to spojené s rizikami, lebo to závisí od osobnosti. Aj parlamentný systém má u nás riziká. Ťažko ho možno nazvať prejavom vôle ľudu. Strany zväčša obsluhujú silné finančno-priemyselné skupiny. Zastupujú skôr ich ako voličov. Vo voľbách umelé témy ruského jazyka, vzťahov s Ruskom a histórie iba odpútavajú pozornosť od reálnych ekonomických problémov, založených často práve činnosťou korporácií.