Aron Contreras dostal konečne to, po čom túžil -- americké občianstvo. Už mu však nepomôže. Tridsaťjedenročný Mexičan z kalifornského mesta Redwood City je totiž mŕtvy. Padol v Iraku za krajinu, ktorá nebola jeho. Contreras je šiestym Latinskoameričanom, ktorý položil život za "strýčka Sama" v terajšej vojne v Perzskom zálive. Americká vláda mu za to posmrtne udelila štátne občianstvo. Tvárou v tvár smrti americkí úradníci náhle objavili veľkorysosť, ktorú týmto ľuďom za života odopierajú.
Na irackom ťažení sa zúčastňuje okolo 15-tisíc vojakov latinskoamerického pôvodu. Väčšina z nich nie sú Američanmi a od účasti na vojne si sľubujú lepšie možnosti uplatniť sa -- predovšetkým však získať uctievaný modrý pas. Vojaci čakajú obvykle na občianstvo tri roky, civili päť.
Po atentátoch z 11. septembra 2001 americký prezident Bush sľúbil všetkým cudzincom v americkej armáde rýchle získanie občianstva. V 5 400 prípadoch sa to vraj už stalo skutočnosťou. Dnes slúži v americkej armáde približne 130 000 mužov a žien s koreňmi v Latinskej Amerike. To zodpovedá asi deviatim percentám celkového stavu.
Americká armáda verbuje týchto ľudí do vojny cielene už celé týždne. Na televíznych kanáloch vysielajúcich v španielčine bežia jeden za druhým reklamné spoty v skomolenej angličtine: "Yo soy el Army," v preklade niečo ako "ja som armáda". Na internete cynicky vychvaľujú prednosti, ktoré "z toho budete mať až do konca života". Aj v susednom Mexiku chcú ísť do boja za USA mnohí dobrovoľníci. Dúfajú, že sa tak rýchlo dostanú do "krajiny snov". V prvých dňoch po útoku sa na americkom veľvyslanectve v Mexiku hlásili dobrovoľne tisícky Mexičanov -- márne. Pre americkú vojenskú správu prichádzajú do úvahy len cudzinci s legálnym pobytom v USA.
Podľa štatistiky je bojové nasadenie v Iraku oveľa bezpečnejšie ako pokus ilegálne prekonať prísne stráženú hranicu medzi Mexikom a USA. V období 1998 -- 2001 zomrelo pri takýchto pokusoch nie menej ako 1 600 nešťastníkov. (hn/gaf)