Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.03.2019, 17:31

Rusko chce bojovať proti "fake news." Na správy bude dohliadať cenzorský úrad

Veľká časť Rusov má pocit, že je to západ a tajomné centra v New Yorku, Bruseli či Prahe, kde dezinformácie na objednávku najvyšších miest vznikajú a západné médiá ich potom šíria.

Rusko chce bojovať proti "fake news." Na správy bude dohliadať cenzorský úrad
Zdroj: TASR/Alexander Zemlianichenko

Čo má epidémia osýpok spoločné s informačnou vojnou? Táto otázka rozčúlila hovorkyňu moskovského ministerstva zahraničia Márii Zacharovovú, keď označila článok na webe Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE-RL) o možnej úlohe ruských internetových trollov v kampani diskreditujúcej očkovanie za pokleslú americkú propagandu.

"Prečo musia Američania šíriť tento bláznivý škvár?" kritizovala Zacharovová médium, financované americkým kongresom.

RFE-RL pritom len spomenula štúdiu amerického časopisu American Journal of Public Health, ktorá tvrdí, že ruským štátom platení diskutéri na Twitteri agitujú proti očkovaniu.

A práve ochrániť spoločnosť pred týmto typom správ, ktoré mnohí Rusi vnímajú ako nepriateľskú propagandu, majú novely zákonov, ktoré práve prechádzajú ruským parlamentom.

Hlupák zostane hlupákom

Normy predovšetkým sprísňujú postihy za šírenie toho, čo štát definuje ako falošnú informáciu. Dohliadať a rozhodovať bude na podnet generálnej prokuratúry cenzúrny úrad Roskomnadzor, ktorý bude môcť stránku zablokovať, zmazať a udeliť podnet k administratívnemu trestu v rozmedzí od 30-tisíc do 1,5 milióna rubľov (390 až takmer 20-tisíc eur). Používatelia a médiá však budú mať možnosť vyhnúť sa trestu tým, že svoju "chybu" urýchlene opravia.

Kontroverzie doma i za hranicami potom vzbudila ďalšia novela, ktorá výrazne pritvrdzuje v prípadoch hanobenia štátnych symbolov a inštitúcií. Možno si pod tým predstaviť celú škálu skutkov vrátane kritiky vlády či miestnych samospráv, za čo bude hroziť pokuta do 300-tisíc rubľov (4-tisíc eur) či 15 dní väzenia.

V Štátnej dume vyvolali oba zákony búrlivú diskusiu. Proti sa postavili strany, ktoré samy príliš nezastávajú demokratické hodnoty - komunisti a Liberálno-demokratická strana Ruska (LDPR) Vladimíra Žirinovského. "Bojovať nie je potrebné s fejkovými správami, ale s nedôverou k predstaviteľom štátnej moci," vyhlásil komunistický poslacec Alexej Kurinnyj.

"Ak hlupáka prestanete nazývať, hlupákom aj tak zostane. Ako si môžeme vážiť štát, kde dvadsať miliónov ľudí žije za hranicou biedy?" zaznelo z lavíc LPDR.

Napriek tomu novela o šírení falošných správ prešla drvivou väčšinou 322 ku 78 hlasom. Pre totiž bola strana Jednotné Rusko aj ľavicové Spravodlivé Rusko. "Prijatie zákona nezastaví dezinformácie, ktoré sú nepriateľské a produkujú sa za hranicami Ruska," komentoval to poslanec Spravodlivého Ruska Valerij Gartung.

Informačná vojna naopak

Jeho komentár naznačuje, ako vlastne boj proti dezinformáciám vníma ruská spoločnosť. Ide totiž o pohľad, ktorý je naopak voči tomu nášmu.

Veľká časť Rusov má pocit, že je to západ a tajomné centra v New Yorku, Bruseli či Prahe, kde dezinformácie na objednávku najvyšších miest vznikajú a západné médiá ich potom šíria.

V predstavách ruského konzumenta médií má aj EÚ či USA svojich trollov, ktorí systematicky Rusko vykresľujú ako zaostalú primitívnu krajinu s o to väčšími mocenskými ambíciami a zrážajú tak sebavedomie Rusov.

Dezinformácie vedia vyrobiť aj sami

"Naši občania boli vždy zobrazovaní ako opití kozmonauti alebo banditi snažiaci sa ovládnuť svet," píše napríklad server Kfaktiv.ru z Ťjumenskej oblasti. Iné médiá zase upozorňujú, že vyrobiť si dezinformáciu zvládnu doma sami.

Tak tomu bolo napríklad aj u správy, že Štátna duma chce zakázať kupovať autá ľuďom, ktorí nemajú garáž, s ktorou prišiel portál Ura.ru. Redaktori sa pritom pýtali na názory poslancov a tí odpovedali natoľko vážne, že na túto tému vzniklo niekoľko článkov a správu prevzali aj seriózne médiá.

Prijatie zákona o dezinformáciách zodpovedá trendu poslednej doby v ruskej spoločnosti, kedy sa šíri nedôvera ku všetkému - a to ako západnému, ako aj tomu, čo vychádza od vlastných predstaviteľov.

Zmiešané reakcie napríklad vyvoláva iniciatíva prezidenta Vladimira Putina a vlády vytvoriť systém, ktorý by udržal prevádzku internetu aj po odpojení siete od uzlov na Západe - inými slovami vytvorenie vlastnej ruskej internetovej siete.

Príslušný zákon už tiež v prvom čítaní schválila Duma a zarážajúce je, za ako krátku dobu hlasovaním prechádzajú - u dezinformačného zákona trval celý proces dva mesiace.

Dokonca aj provládny denník Nezavisimaja Gazeta potom celý proces komentoval: "Ak je hlavným cieľom vládnucej elity udržať si moc aj za cenu obmedzenia slobody slova, tak nič lepšie nevymyslíš," napísal denník.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.