Najchudobnejšia krajina Južnej Ameriky by mohla byť jednou z najbohatších. Keby sa obyvatelia Bolívie dokázali dohodnúť na politickej stratégii, ako využiť obrovské zásoby zemného plynu, mohol by obrázok krajiny vyzerať inak ako blokády ciest a horiace autá v posledných dvoch týždňoch.
Počas nich prezident Carlos Mesa dvakrát oznámil demisiu a potom ju zasa stiahol, kongres pod tlakom schválil zlý zákon a opäť sa oživila diskusia o rozdelení krajiny na dve časti.
Mesa bez dôvery
Prezident Mesa, ktorý vedie krajinu od jesene 2003, keď jeho predchodca po krvavom potlačení protestov pôvodných obyvateľov musel rezignovať a odísť, stratil na konci minulého týždňa dôveru veľkej časti verejnosti. Tisícky ľudí protestujú proti zákonu, ktorým chce Mesa otvoriť dvere zahraničnému kapitálu pri ťažbe plynu, protestujú aj proti zdražovaniu palív a celkovej zlej sociálnej situácii. Blokády ciest ohrozovali zásobovanie potravinami a izolovali hlavné mesto.
Mesa, ktorý odmietol použiť armádu ako jeho predchodca, sa minulý štvrtok pohádal s poslancami v parlamente, ktorý nakoniec schválil kompromisnú verziu zákona o ťažbe plynu, ktorý poškodzuje zahraničných investorov. Blokády zrušili na dva týždne pre veľkonočné sviatky, protestujúci sľubujú, že sa vrátia, ak senát zákon zmení. Prezident vo štvrtok na prekvapenie povedal, že neodstúpi, ako sľúbil demonštrantom. "Po tomto vyhlásení mu už veľmi ľudia neveria. Nie je tiež dôvod predpokladať, že sociálne protesty sa skončia, takže neistá situácia bude pokračovať," povedal agentúre AP politický analytik Jorge Lazarte.
Rozdelená krajina
Krajina je de facto rozdelená. Potomkovia pôvodných obyvateľov v horách podporujú Evo Moralesa, vodcu pestovateľov koky a poslanca, ktorý by sa rád stal prezidentom. Vedie nacionalistické Hnutie za socializmus, ktoré organizuje blokády a necháva sa inšpirovať radikálnymi ľavicovými vodcami, ako je venezuelský prezident Hugo Chávez. Morales chce, aby štát sám ťažil plyn a aby mali z toho čo najviac obyvatelia. Problém je, že Bolívia nemá prostriedky na investície do ťažby.
Moralesa jeho odporcovia podozrievajú, že za slovami o skutočnej demokracii a právach pôvodných obyvateľov je jeho osobný záujem postaviť sa na čelo krajiny.
Na rovnakej strane barikády stojí radikálnejšie odborové hnutie farmárov, ktoré vedie Felipe Quispe. Ten je podľa novín El País zapletený do prípravy "puču zdola": vyvolaním chaosu útoku na radnicu a vládne budovy po celej krajine v prípade, že sa znovu obnovia blokády ciest. "Až to vypukne, budeme páliť radnice a súdy. Musíme vyhladiť vládny systém," povedal Quispe. Bolívijská polícia existenciu takého plánu popiera.
Proti nim stoja obyvatelia nížin na juhovýchode krajiny, ktoré sú priemyselným a obchodným centrom a kde sú zásoby plynu. Tu bujnie silné hnutie, ktoré presadzuje, prinajmenšom, federalizáciu, pri najhoršom rozdelenie Bolívie na dve časti.
Posilňovanie radikálnej ľavice a hnutie pôvodných obyvateľov sledujú s obavami v susedných krajinách aj vo Washingtone. V Latinskej Amerike vládnu väčšinou ľavicoví prezidenti, ktorí podporili Carlosa Mesu.