Klimatické zmeny strašia vedcov ako nočná mora. Preto sa rozhodli lepšie porozumieť týmto zmenám a tiež vzbudiť viac záujem verejnosti o planétu. Medzinárodný polárny rok (IPY), ktorý sa zajtra začína, je na to dobrou príležitosťou.

Počas neho budú vedci z rôznych odborov študovať pohyb a zloženie pevninských ľadovcov v Antarktíde a Grónsku. Práve na polárnych krajinách sa totiž klimatické zmeny odrážajú najviac. Polárne ľadovce sú vlastne obrovské depozitáre, v ktorých vrstvách ležia záznamy o teplotách a zložení zemskej atmosféry minulosti, vzdialenej až milión rokov.

Globálne otepľovanie sprevádzajú mnohé kritické scenáre - v polárnych oblastiach budú rásť lesy, sibírska tundra zanikne, hladina oceánov sa zvýši o sedem metrov. Pod vodou zmizne pobrežie Holandska a Nemecka, južná Európa sa zmení na púšť.
Arktída sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Ľadovec sa za posledných 20 rokov zmenšil o 45 percent. Predstavuje to vážnu hrozbu pre zdravie a potravinové zdroje niektorých domorodých obyvateľov vrátane hrozby vyhynutia niektorých kultúr.
Antarktída na opačnom konci zemegule je na tom opačne. Tam sa ľadovce zväčšujú. Teplejší svet znamená väčšie odparovanie, a tým aj viac snehových zrážok. Aj tu však dochádza k narušeniu celistvosti klímy. Zatiaľ čo hrúbka ľadu vo vnútrozemí rastie, pobrežné plochy ľad strácajú - a to rýchlejšie, ako ho vo vnútrozemí pribúda.

Polárny rok počíta s 50-tisíc vedcami z viac ako 60 krajín sveta, ktorí sa majú sústrediť na výskum pozemských polárnych oblastí. Vedci sa pomocou prieskumu jadier ľadovcov pokúsia získať presnejšiu predstavu o pozemskej klíme pred miliónmi rokov. Chcú zmapovať proces topenia vrstiev večného ľadu, sledovať presuny stád sobov ovplyvnených klimatickými zmenami. Výskumy sa tiež sústredia na domorodé obyvateľstvo. Aby viac priblížili výsledky verejnosti, Polárny rok budú sprevádzať mnohé výstavy, premietanie filmov alebo internetové diskusie.