Tribunál OSN zamietol v stredu odvolanie bývalého bosnianskosrbského lídra Radovana Karadžiča, ktorého pred troma rokmi odsúdili na 40 rokov väzenia za vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny, a zvýšil mu trest na doživotie. Informovala o tom agentúra AFP.

Odvolací senát tribunálu v holandskom Haagu oznámil, že "ukladá doživotný trest odňatia slobody" Karadžičovi po tom, čo zamietol jeho odvolanie proti verdiktu z roku 2016, keď ho uznal za vinného z genocídy, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti, uviedol predsedajúci sudca Vagn Joensen.

Podľa agentúry AP Karadžič po vypočutí si verdiktu nijako výrazne nereagoval.

Joensen taktiež uviedol, že predchádzajúce vymeranie 40-ročného trestu nebolo správne vzhľadom na "rozsah a systematickú krutosť" Karadžičových zločinov.

V samostatnom konaní súd zároveň zamietol odvolanie prokuratúry proti verdiktu, ktorým bol Karadžič zbavený viny v druhom prípade genocídy v tej istej vojne.

Karadžiča (73) odsúdili 24. marca 2016, pričom ho uznali za vinného v 10 z 11 bodov obžaloby. Podľa súdu bol okrem iného zodpovedný za masaker v Srebrenici, kde v roku 1995 bosnianskosrbské sily zavraždili približne 8000 bosnianskych Moslimov. Obvinený bol aj z iniciovania etnických čistiek a brutálneho obliehania Sarajeva.

Proti verdiktu sa odvolal

Bývalý líder bosnianskych Srbov sa však označil za nevinného a proti verdiktu sa odvolal.

Odvolacie konanie sa v Haagu začalo v apríli 2018 a podľa pôvodného plánu sa malo uzavrieť ešte do konca vlaňajšieho roka.

Roky na úteku

Verdikt nad Karaždičom vyniesol v marci 2016 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý však ukončil svoju činnosť koncom roka 2017. Karadžičove odvolanie preto rieši Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).

Karadžiča po rokoch na úteku dolapili v roku 2008 v Belehrade a srbské orgány ho následne odovzdali Haagu. Súdny proces sa začal v októbri 2009 a trval päť rokov.