StoryEditor

"Že prídu Rusi? No a čo?" Výpoveď o tom, ako Ukrajinci po tridsiatich rokoch nezávislosti vnímajú tlak Moskvy

17.01.2022, 10:50
Scenár okupácie celej Ukrajiny považujú experti za málo pravdepodobný, pretože ani početná ruská armáda by nedokázala územie o niečo väčšie ako Francúzsko so 40 miliónmi obyvateľov udržať.

Dedina Katerinivka býva častým cieľom novinárskych návštev. Nebyť vojny na východe Ukrajiny, asi by po tejto malej obci osídlenej väčšinou penzistami a baníkmi z neďalekej šachty neštekol ani pes. Lenže Katirinivka sa ocitla priamo na línii medzi separatistami a časťou Donbasu ovládanej ukrajinskou vládou.

„Rovnako si napíšete, čo chcete,“ hovoria dve staršie ženy, typické frontové babičky, ktorých v tunajších krajoch z dôchodku a záhradky prežíva mnoho.

Nasleduje opis biedy a vojnových zážitkov, ktoré však prebehli už pred siedmimi rokmi začiatkom vojny. Nedá sa potom čudovať, že reportáže odtiaľto vykresľujú nebezpečný život vo frontovej dedine a každodenné napätie. Lenže skutočnosť je trochu iná. Pokojnejšia.

Katerinivka je jediným miestom na ukrajinskom fronte, ktoré sa podarilo demilitarizovať. V praxi to znamená, že medzi tunajšími obyvateľmi a predmestím Pervomajsku v takzvanej Luhanskej ľudovej republike by nemali stáť žiadni vojaci. A hoci celý svet hovorí o napätí okolo Ukrajiny, tu vládne prímerie a pokoj, ako by sa nič nedialo.

„Že prídu Rusi? No a čo? Prečo by nám to malo vadiť, život nebude horší,“ odpovedajú na otázku, či sa boja ruskej invázie. Ďalšie vypytovanie rýchlo utnú: „Ja by som vám to povedala, ale potom si pre mňa prídu a nikto už o mne nebude počuť,“ hovorí.

Má strach nie z Rusov alebo separatistov, ale z miestnych ukrajinských bezpečnostných zložiek. Ťažko povedať, nakoľko sú jej obavy opodstatnené a nakoľko vyvolané pravidelnou konzumáciou ruskej televízie, ktorú tu možno chytiť lepšie ako tú ukrajinskú.

Bratské národy?

Faktom je, že život v Ukrajinou kontrolovanej časti Donbasu sa v poslednom čase scivilizoval. Zásahy špeciálnych kománd napríklad na udanie susedov, keď človeka zobrali z podozrenia zo separatizmu, sa už dejú výnimočne.

Je jasne určené, kam ľudia môžu len s priepustkou a kam všade bez nej. Niektoré z kontrolných stanovíšť zmizli, niekoľko ich však zostalo a menia sa na stále checkpointy podobné tým izraelským na palestínskom Západnom brehu.

Vzniklo tiež niekoľko nových prechodov na separatistickom území, tam však v poslednom čase sprísnili podmienky cestovania, a tak novopostavené objekty zívajú prázdnotou.

Vláde v Kyjeve konečne dochádza, že bez ekonomických injekcií smerujúcich na východ Ukrajiny nikdy nepresvedčí časť prorusky naladenej populácie a nikdy neponúkne ľuďom žijúcim na územiach ovládaných povstalcami vhodnú alternatívu.

Programy na podporu ekonomiky a infraštruktúry sa rozbiehajú a je to vidieť. Začalo sa dokonca diať aj niečo na Donbase doposiaľ nevídaného: štát sa vrhol na výstavbu nových ciest. Hladký asfalt by mali dostať všetky hlavné trasy spájajúce okresné metropoly.

Niektoré z nových ciest obchádzajú hlavné mesto neuznanej Doneckej ľudovej republiky Doneck, ktorá na mape leží trochu viac na západ.

Zdá sa, že takto to už bude navždy a že o ruskej hrozbe či riešení vojny na Donbase sa intenzívne hovorí hlavne v Európe. O niečo menej sa tento problém akcentuje v Kyjeve a východ Ukrajiny to príliš nevzrušuje, už si zvykol.

Na dnešnej Ukrajine stále platí, že sa nerozlišuje, či je materskou rečou ukrajinčina alebo ruština. Vlastenectvo nie...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
24. máj 2022 04:44