Dedina Katerinivka býva častým cieľom novinárskych návštev. Nebyť vojny na východe Ukrajiny, asi by po tejto malej obci osídlenej väčšinou penzistami a baníkmi z neďalekej šachty neštekol ani pes. Lenže Katirinivka sa ocitla priamo na línii medzi separatistami a časťou Donbasu ovládanej ukrajinskou vládou.

„Rovnako si napíšete, čo chcete,“ hovoria dve staršie ženy, typické frontové babičky, ktorých v tunajších krajoch z dôchodku a záhradky prežíva mnoho.

Nasleduje opis biedy a vojnových zážitkov, ktoré však prebehli už pred siedmimi rokmi začiatkom vojny. Nedá sa potom čudovať, že reportáže odtiaľto vykresľujú nebezpečný život vo frontovej dedine a každodenné napätie. Lenže skutočnosť je trochu iná. Pokojnejšia.

Katerinivka je jediným miestom na ukrajinskom fronte, ktoré sa podarilo demilitarizovať. V praxi to znamená, že medzi tunajšími obyvateľmi a predmestím Pervomajsku v takzvanej Luhanskej ľudovej republike by nemali stáť žiadni vojaci. A hoci celý svet hovorí o napätí okolo Ukrajiny, tu vládne prímerie a pokoj, ako by sa nič nedialo.

„Že prídu Rusi? No a čo? Prečo by nám to malo vadiť, život nebude horší,“ odpovedajú na otázku, či sa boja ruskej invázie. Ďalšie vypytovanie rýchlo utnú: „Ja by som vám to povedala, ale potom si pre mňa prídu a nikto už o mne nebude počuť,“ hovorí.

Má strach nie z Rusov alebo separatistov, ale z miestnych ukrajinských bezpečnostných zložiek. Ťažko povedať, nakoľko sú jej obavy opodstatnené a nakoľko vyvolané pravidelnou konzumáciou ruskej televízie, ktorú tu možno chytiť lepšie ako tú ukrajinskú.

Bratské národy?

Faktom je, že život v Ukrajinou kontrolovanej časti Donbasu sa v poslednom čase scivilizoval. Zásahy špeciálnych kománd napríklad na udanie susedov, keď človeka zobrali z podozrenia zo separatizmu, sa už dejú výnimočne.

Je jasne určené, kam ľudia môžu len s priepustkou a kam všade bez nej. Niektoré z kontrolných stanovíšť zmizli, niekoľko ich však zostalo a menia sa na stále checkpointy podobné tým izraelským na palestínskom Západnom brehu.

Vzniklo tiež niekoľko nových prechodov na separatistickom území, tam však v poslednom čase sprísnili podmienky cestovania, a tak novopostavené objekty zívajú prázdnotou.

Vláde v Kyjeve konečne dochádza, že bez ekonomických injekcií smerujúcich na východ Ukrajiny nikdy nepresvedčí časť prorusky naladenej populácie a nikdy neponúkne ľuďom žijúcim na územiach ovládaných povstalcami vhodnú alternatívu.

Programy na podporu ekonomiky a infraštruktúry sa rozbiehajú a je to vidieť. Začalo sa dokonca diať aj niečo na Donbase doposiaľ nevídaného: štát sa vrhol na výstavbu nových ciest. Hladký asfalt by mali dostať všetky hlavné trasy spájajúce okresné metropoly.

Niektoré z nových ciest obchádzajú hlavné mesto neuznanej Doneckej ľudovej republiky Doneck, ktorá na mape leží trochu viac na západ.

Zdá sa, že takto to už bude navždy a že o ruskej hrozbe či riešení vojny na Donbase sa intenzívne hovorí hlavne v Európe. O niečo menej sa tento problém akcentuje v Kyjeve a východ Ukrajiny to príliš nevzrušuje, už si zvykol.

Na dnešnej Ukrajine stále platí, že sa nerozlišuje, či je materskou rečou ukrajinčina alebo ruština. Vlastenec...