Okolo východnej a južnej hranice Ukrajiny sa v posledných týždňoch sústredí značné množstvo ruských vojenských jednotiek a techniky. Uprostred sporu medzi Ruskom, Ukrajinou a štátmi NATO však zaniká jedna z možných ruských motivácií k invázii, ktorej uskutočnenie môže mať pre štáty NATO ďalekosiahle dôsledky.

Sovietsky priemysel bol väčšinu studenej vojny najvýznamnejším svetovým výrobcom zbraní. Na začiatku 80. rokov západní analytici odhadovali, že sa v ZSSR vyrobí každý rok toľko tankov, že by stačili na kompletnú obmenu arzenálu Veľkej Británie a Francúzska dohromady.

Sovietske zbrojovky aj v dobe mieru celé desaťročia chrlili vojenskú techniku naozaj vojnovým tempom a na svojom vrchole prehltli až polovicu sovietskeho štátneho rozpočtu.

Sovietsky zväz, poučený vývojom druhej svetovej vojny, svoju zbrojnú výrobu rozptýlil po celom území rozsiahlej krajiny a vďaka tomu boli niektoré strategické zbrojné závody vybudované na sovietskej Ukrajine.

Po rozpade ZSSR Rusko dokázalo množstvo výrobkov z firiem, ktoré sa ocitli za jej hranicami nahradiť a s podnikmi, ktorých produkciu nahradiť nedokázalo, udržiavalo priateľské obchodné vzťahy.

Všetko sa samozrejme zmenilo po tom, čo Rusko začalo bojovať vo vlastnom pohraničí a napádať svojich susedov. Čečensko, Ingušsko a Dagestán pre Rusov výrobne dôležité neboli.

Horšia situácia nastala v roku 2008 pri vojne s Gruzínskom, ktorá bola hlavným výrobcom bojových lietadiel Su-25. Po okupácii Krymu v roku 2014 však nastala pre ruskú armádu malá katastrofa.

Tri problémy ruskej armády

Ruskú zbrojnú výrobu sužujú korupcia, nedostatok moderných technológií a nízka kvalita výroby. Okrem týchto nadčasových problémov však zápasia aj ...