Ročne jeho bránami prejde vyše stovka zahraničných študentov z najrôznejších kútov sveta. Z Číny, Egypta, Turecka, vlani po prvýkrát aj z Ekvádoru.
V centre pre slovenčinu ako cudzí jazyk Studia Academica Slovaca (SAS), ktoré popri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského funguje už od roku 1965, cudzinci v rámci letnej školy spoznávajú, ako znejú naše mäkčene, či to, ako Slováci skloňujú slová.
Letná škola SAS však nie je len o samotnom jazyku. Študenti sa počas trojtýždňového kurzu oboznamujú aj so slovenskou literatúrou, kultúrou a spoznávajú krásy krajiny.
Zážitky aj nové kamarátstva
Neodmysliteľnou súčasťou organizačného tímu letnej školy sú asistenti. Sú to najčastejšie mladí ľudia, ktorí na Filozofickej fakulte UK študujú slovenský jazyk a literatúru - buď ako budúci prekladatelia, alebo učitelia.
„O letnej škole som sa prvýkrát dopočula od kamarátky, ktorá sa zúčastnila predchádzajúceho ročníku. Páčila sa mi myšlienka, že sa 156 ľudí rozhodlo tráviť svoj voľný čas spoznávaním našej krajiny a všetkého, čo k nej patrí,“ približuje jedna z vlaňajších asistentiek, študentka Natália Turzová.
Kým v spoločnosti prevláda názor, že Slováci majú sklony ku xenofóbii a predsudkom, asistenti z letnej školy sa s týmto názorom nestotožňujú.
Asistentka Nikola Müllerová hovorí, že aj keď predtým nemala k cudzincom negatívny postoj, táto skúsenosť jej pohľad na nich predsa len zmenila. „Videla som, ako, aj napriek tomu, že hovoríme inými jazykmi, sme všetci stále len ľudia. Prežívame rovnaké strasti aj radosti v živote. A videla som aj, že je jedno, či hovoríme rovnakým, alebo odlišným jazykom, buď si s tým druhým rozumieme, alebo nie,“ tvrdí asistentka.
„Rok som žil v zahraničí, v Nemecku, mal som to šťastie, že som mohol navštíviť mnoho krásnych krajín a spoznať tam zaujímavých a príjemných ľudí,“ dopĺňa ďalší z asistentov Maxim Duleba. „Sám mám ruské korene a som v úzkom kontakte s ruštinou. Preto som vždy bol kultúrne veľmi otvorený a bez predsudkov.“
Nečakaní absolventi
Medzi absolventami letnej školy nájdeme aj ľudí, ktorí sa jej zúčastňujú pravidelne. Príkladom je Jana Domoniová, študentka filozofickej fakulty v Novom Sade v Srbsku. V druhom najväčšom srbskom meste žije veľká komunita Slovákov.
„Na SAS-e som už tretíkrát. Tento rok som sa rozhodla znovu prihlásiť hlavne kvôli tomu, aby som mala aktívne prázdniny, zároveň preto, aby som sa mohla zúčastniť na rôznych akciách, ktoré sa konajú v Bratislave. Napríklad na prezentáciách kníh a rozhovoroch s autormi,“ vysvetľuje.
„Zistila som, čo je aktuálne v slovenskej literatúre, mala som možnosť čítať úryvky z kníh, o ktorých sa u nás na fakulte neučíme. Tiež ich aj analyzovať a vypočuť si názory ostatných ľudí zo skupiny na daný text. Teraz sa oveľa ľahšie orientujem v súčasnej literatúre a okrem toho mám bohatšiu slovnú zásobu.“
Na otázku, či je podľa nej Slovensko krajinou predsudkov, si Jana Domoniová odpovedať netrúfla. Len stroho skonštatovala: „Dúfam, že nie.“
„Myslím si, že predsudky často vyplývajú z nedostatku informácií, a to vedie k unáhleným a stereotypným názorom. Paradoxne, negatívne názory mnohokrát prichádzajú práve od ľudí, ktorí sa nikdy so žiadnym cudzincom nestretli alebo nerozprávali,“ hovorí v tejto súvislosti Natália Turzová.
Búranie bariér
Sociologička z Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová potvrdzuje, že už samotnú snahu cudzincov hovoriť po slovensky Slováci veľmi oceňujú.
„Často to otvára dvere aj k priateľstvám alebo komunikácii,“ komentuje Gallová Kriglerová, „V tomto zmysle môže určite pomáhať búrať aj predsudky - najmä tie o tom, že cudzinci sa ‘nechcú’ integrovať do spoločnosti. To vo väčšine prípadov absolútne nie je pravda, skôr je pre nich veľmi náročné sa jazyk naučiť, aj kvôli nedostatku príležitostí.“
Pre cudzinca je poznanie jazyka dôležité aj preto, že ide o jeden z kľúčových integračných nástrojov, umožňuje mu ľahšie zaradenie sa do spoločnosti. Cuzdinci sa lepšie zorientujú v prostredí, môžu navštevovať kultúrne podujatia, vybavia si veci na úradoch.
To, cudzinec jazyk neovláda, však podľa odborníčky neznamená, že sa nechce zapojiť.
„Tým, že na Slovensku neexistujú účinne integračne nástroje, musia sa cudzinci spoliehať na svoje vlastne sociálne väzby - teda ľudí z krajín, z ktorých aj oni sami pochádzajú,“ približuje sociologička.
„To im limituje aj možnosť naučiť sa jazyk a tým vzniká akoby začarovaný kruh. Ten je potrebne preťať na oboch stranách - na strane prijímajúcej spoločnosti tým, že sa cudzincom viac otvoria - budú sa snažiť s nimi aktívne komunikovať. Cudzinci totiž často vnímajú akúsi plachosť alebo úvodnú neochotu komunikovať s nimi, ktorá sa často ľahko zlomí po prvých kontaktoch. Na strane druhej, ak sa aj cudzinci budú snažiť osvojiť si jazyk aspoň na základnej úrovni,“ dodáva.