Zábery z francúzskych get v plameňoch vzbudzujú obavy, že by sa násilie a výtržnosti mohli rozšíriť do ďalších európskych krajín. Londýn, Berlín, Amsterdam, Rím, Brusel a ďalšie metropoly s veľkou populáciou imigrantov pozorne sledujú akékoľvek prejavy, ktoré by čo i len náznakom pripomínali činy vandalov vo Francúzsku.

Nás sa to netýka?
Európski politici poukazujú najmä na mimoriadne okolnosti vo Francúzsku. Situácia v ich mestách je údajne iná, a preto je pravdepodobnosť vypuknutia násilia menšia. "Podmienky vo Francúzsku sú odlišné od tých, ktoré sú u nás," utešoval sa Wolfgang Schäuble, dezignovaný minister vnútra v novej nemeckej vláde. "My nemáme obrovské sídliská a štvrte," vyhlásil pre denník Bild. Priznal však, že v Nemecku sú štvrte, kde sú cudzinci izolovaní "mimo hlavného prúdu". Preto sa podľa neho musí zlepšiť integrácia imigrantov do spoločnosti..
Líder talianskej opozície a bývalý šéf Európskej komisie Romano Prodi bol zasa obvinený z podnecovania k násiliu kvôli výroku o tom, že aj talianske mestá môžu onedlho čeliť podobným nepokojom. Podľa neho by vláda mala urýchlene urobiť opatrenia na zlepšenie kvality života v talianskych predmestiach. "Máme najhoršie predmestia v Európe," vyhlásil Prodi. "Nemyslím si, že by to u nás bolo iné ako v Paríži. Je to len otázka času, dodal.
"Skutočne sa nemusíme obávať toho, že by sa Holandsko alebo Európa ocitli v plameňoch v priebehu niekoľkých týždňov," povedal pre holandský denník Algemeen Dagblad Han Entzinger profesor Erasmus University v Rotterdame. "Cudzincom (vo Francúzsku) pridelili paneláky na predmestiach. To je veľký rozdiel oproti nám. Naši imigranti majú domy lepšej kvality," povedal. Podľa Entzingera sa však nedá vylúčiť hrozba vypuknutia násilia. "Nechcem tým povedať, že sa to nikdy nemôže stať. Len že by to mohlo byť v menšom meradle."

Ekonomické dopady
Dôsledky násilností začínajú doliehať na francúzsku vládu. Združenie francúzskych podnikateľov Medef varovalo, že nepokoje budú mať vážny vplyv predovšetkým na cestovný ruch. "Obraz Franúcúzska je hlboko poznamenaný," povedala šéfka Medef Laurence Parisotová v rozhovore pre stanicu France 1. Niektoré krajiny varovali svojich turistov pred návštevou Paríža. Francúzsky minister pre cestovný ruch Leon Bertrand sa snažil obavy rozptýliť. "Zahraničné médiá situáciu preháňajú," tvrdil.
Zástupcovia najväčšieho európskeho hotelového reťazca Accor uviedli, že mnoho ázijských partnerov už zrušilo rezervované ubytovanie. "Zaznamenali sme úbytok záujmu," citovali agentúry hovorcu reťazca. Prípadný pokles záujmu turistov o Francúzsko by poškodil aj nadväzujúce odvetvia -- od reštaurácií až po luxusné obchodné domy. Šesť miliónov cudzincov minie vo Fracúzsku ročne 33 miliárd eur. Cestovný ruch sa na ekonomike podieľa 6,5 percentami.

Zmiešané reakcie
Prefekti francúzskych miest postihnutých vyvádzaním podpaľačov privítali tvrdšie opatrenia vlády. Niektorí sa pýtajú, čo tieto opatrenia -- rozšírené právomoci pre prefektov -- budú znamenať v praxi. "Zakaždým, keď nám dajú väčšie právomoci, znížia naše fondy," sťažoval sa starosta parížskej mestskej časti Drancy Jean-Christophe Lagarde. Socialistická poslankyňa jednej z mestských častí Paríža Elisabeth Guigou povedala, že zákaz vychádzania, teda aktivácia zákona z čias alžírskej vojny, "nie je tým najlepším odkazom".
Ľavicový denník Liberation v editoriáli pripomenul, že prezident Jacques Chirac bol za prezidenta zvolený v roku 1995 aj kvôli prísľubu o zlepšení sociálnej situácie. Teraz však vláda zavádza zákaz vychádzania. "Chiracovo vládnutie je tragická fraška," napísal denník Liberation.