Ako by si opísal ramadán niekomu, kto o tomto nikdy predtým nepočul?
Pre moslimov je to jedno z najkrajších období v roku a má pre nás silný duchovný rozmer – očistíme telo i dušu a učí nás to sebadisciplíne a sebaovládaniu.
Je to náboženská záležitosť oslavujúca dátum, kedy bol podľa islamskej tradície Korán prvýkrát odhalený Prorokovi Mohamedovi. Podľa islamského lunárneho kalendára je deviatym mesiacom roka. Počas neho sú moslimovia povinní zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia alebo pohlavného styku v denných hodinách.
Pôst trvá od východu až po západ slnka – jeho trvanie je teda závislé od ročného obdobia a na tom, kde sa práve nachádzate. Ramadán na Islande môže trvať aj dvadsať hodín, zatiaľ čo v Indonézii hovoríme o dvanástich hodinách. V Jordánsku je to šestnásť hodín bez jedla a pitia. Zvyšných osem máme na to, aby sme niečo zjedli a napili sa. Geografické rozloženie je pri ramadáne dôležité.
Ako to vyzerá počas ramadánu vo vašej rodine?
Tak ako v mnohých iných moslimských rodinách. Vstávame pred východom slnka, okolo štvrtej alebo piatej ráno, aby sme sa spoločne najedli suhúr – prvé jedlo, predtým než sa začne pôst. V rôznych častiach sveta aj v rôznych rodinách sa suhúr môže líšiť, no všetkým sa odporúča vyhýbať sa slaným jedlám, aby ťa nesmädilo a jesť čo najviac bielkovín, nech ťa z rána poriadne zasýtia.
My doma najprv vypijeme veľmi veľa vody, aby sme počas dňa vydržali nepiť a zvykneme jesť červený melón, tiež preto, že je to jedno z najvodnatejších ovocí. Po suhúre si ideme ešte ľahnúť. Druhýkrát vstávame do práce alebo školy a náš deň pokračuje úplne normálne, akurát bez jedla a pitia.
V Jordánsku je západ slnka okolo 19:45 - vtedy sa zase stretne celá rodina a spoločne jeme iftár, prvé jedlo po celodennom pôste. Pre moju rodinu je typické piť šťavu z tamarindu, tropického afrického ovocia, ktorého dužina je bohatá na antioxidanty, vitamíny a minerály, nech nám po celom dni dodá energiu. Zvykneme jesť samoosu – slané malé koláčiky plnené zeleninou, mäsom, zemiakmi alebo cibuľou. Tento pokrm si aj spoločne pripravujeme a každý si naplní samoosu tým, na čo má chuť.
V súčasnosti dodržiavaš ramadán, pretože sa to od teba očakáva alebo z vlastného presvedčenia?
Samozrejme uznávam, že sa to odo mňa ako moslima očakáva. Takisto to očakáva aj moja rodina, no ja ho dodržiavam, pretože sám chcem. Úprimne sa na to každoročne veľmi teším, pretože mi to prináša pokoj a učí ma to disciplíne, ktorá ľuďom v mojom veku chýba. A aspoň raz do roka mám pravidelnú rutinu.
Navyše s tým prichádza aj uvedomenie si, aký som privilegovaný. Po mesačnom pôste môžem počas dňa jesť a piť všetko, na čo si pomyslím. Niektorí ľudia túto možnosť nemajú, nezáležiac na tom, či je alebo nie je ramadán.
Nie je pre teba hlad a smäd nevydržateľný?
Som smädný takmer každý deň, no hlad prestávam cítiť po pár dňoch. Pre mňa nie je žiaden problém vydržať počas dňa bez jedla, ale sú moslimovia, ktorí to nedokážu a musia sa napiť a zjesť aspoň niečo malé. Najčastejšie ramadán „porušujú“ pohárom vody alebo hrsťou ďatlí. Sú však aj takí, ktorí si na jedlo odvyknú úplne a nenajedia sa ani po západe slnka.
Tvoj posledný ramadán si absolvoval počas študijného pobytu v Madride. Bolo to pre teba náročné?
Je to pre mňa odmalička rodinná záležitosť. V Madride ako v nemoslimskej krajine som sa počas celého mesiaca cítil veľmi osamelý a nevedel som sa dočkať, kedy to skončí. Každý okrem mňa žil svoj život úplne normálne.
Pôst som držal od šiestej ráno do pol desiatej večer, takže som vynechal množstvo spoločných obedov, večerí, výletov aj večierkov. Nevidel som zmysel v tom, že by som sa šiel s niekým najesť, no nemohol by som si nič objednať. Alebo ísť na túru bez jedla a vody.
Najhoršie zo všetkého však bolo, že som vtedy v Madride nepoznal žiadneho iného moslima, takže som si tým celým prechádzal úplne sám. Bol to jeden z najhorších ramadánov a väčšinu z neho som strávil zavretý na byte.
Ako si sa cítil, keď si nemoslimom vysvetľoval, prečo teraz nemôžeš ísť s nimi do baru ani na diskotéku?
Nerobilo mi problém vysvetliť, prečo nemôžem ísť, len som videl, že sa na to pozerajú úplne inak, pretože s tým nemali žiadne predošlé skúsenosti. Niektorí z mojich kamarátov v Madride si mysleli, že počas ramadánu bežne odpadávame, pretože sme vyčerpaní a dehydrovaní. Niekto si dokonca myslel, že počas celého mesiaca nemôžem nič zjesť ani vypiť. Mňa zase prekvapilo, ako málo ľudia o našej kultúre a náboženstve vedelo.
Uťahoval si z toho niekto?
Ohľadom ramadánu nie, ohľadom islamu áno, ale nie zo mňa. Neskôr som v Madride spoznal jedného moslima, ktorý sa mi zdôveril, že si z neho uťahovali, pretože nepil alkohol. Niekto mu vraj povedal: „Pripomínaš mi mňa na strednej, keď som namiesto piva popíjal redbully.“ Považujem to za arogantné a nekorektné.
Vyrastal si v moslimskej rodine, kde je ramadán pre všetkých veľkou udalosťou. Bol si naň nejako pripravovaný, keď si bol malé dieťa?
Pre moju rodinu je samozrejmosťou, že všetci jej členovia ramadán odjakživa dodržiavali a budú dodržiavať, takže ako deti sme v tom čase držali niečo, čo nazývame vtáčí pôst.
Je to forma pôstu, ktorá pripomína prerušovanú diétu. Nejaké jedlá vynecháme a počas dňa máme menšie porcie. S ozajstným pôstom začíname až po príchode do puberty.
Je nejaký rozdiel v tom, ako berú túto udalosť starší a mladší ľudia či muži a ženy?
Nie je v tom absolútne žiaden rozdiel. Ramadán je pre všetkých moslimov rovnaký. Nezáleží pritom na veku ani pohlaví.
A nejaké výnimky?
Korán má v tomto jasné pravidlá. Výnimku majú deti mimo puberty, starí a chorí ľudia, ženy, ktoré sú tehotné, koja či menštruujú a ľudia na cestách.
Nedochádza k nedorozumeniam? Ak napríklad niekto vidí mladé dievča a netuší, že má menštruáciu alebo musí kojiť bábätko.
To nie, moslimovia vedia, že ak niekto ramadán nedodržiava, má svoje dôvody a plne to rešpektujú.
Ale vznikajú vtipné príhody. Vždy je veľmi zábavné, keď malé deti chcú silou mocou dodržiavať pôst so svojimi rodičmi či starými rodičmi. Potom ich prichytíš, ako niečo potajomky vyjedajú a oni sa tvária, že netušia, o čom hovoríš a že ten keksík sa v ich rukách ocitol náhodou.
Alebo keď deti prichytia svoje mamy či sestry, ktoré majú práve menštruáciu a pôst nedodržujú. Potom bežia po celom dome a „bonzujú“, že ich videli niečo jesť a nie sú pravé moslimky.
Sú v Jordánsku počas tohto obdobia otvorené služby ako reštaurácie či bary?
Áno, počas celého dňa. Zamestnanci majú prestávku hneď po západe slnka, aby sa mohli ísť domov najesť, ale potom sa do služieb vracajú. Niektorí tvrdia, že majú počas ramadánu ešte viac energie ako normálne a prevádzky sú častokrát otvorené aj dlhšie ako normálne, pretože zákazníci prichádzajú až neskoro večer.
V uliciach Jordánska to počas ramadánu o druhej ráno vyzerá ako o druhej popoludní v normálny deň.
Čo prichádza na rad, keď sa mesiac a zároveň aj pôst skončí?
Prichádza veľký sviatok Íd-al-fitr (poz. red. doslova to znamená sviatok prerušenia pôstu). Oslavuje sa až tri dni a je to niečo ako moslimské Vianoce. Zíde sa celá rodina, všetci v peknom oblečení a dosýta sa najedia typických moslimských pokrmov. Tomuto všetkému predchádza tradičná Íd-ová modlitba a kázeň.
Jeho najhlavnejšou myšlienkou je pomoc chudobným, ktorá má vyvážiť neúmyselné pochybenia počas ramadánu. Takže veriaci poskytnú almužnu tým, ktorí to najviac potrebujú. Takisto sa s tými menej šťastnými podelia o jedlo, zákusky a nápoje, aby aj oni mali pekné sviatky.
