Dhaka - Pracovníci a pracovníčky v textilnom priemysle v Bangladéši stále čelia nízkym platom a vykorisťovaniu. Dôvod? Odbory sa zhodli, že ten treba hľadať vo svetových módnych značkách, ktoré finančne nezohľadňujú investície do bezpečnostných podmienok - a naopak, platia svojim dodávateľom módnych kúskov stále menej. Viacerí majitelia tovární na textil investovali do bezpečnejšieho pracovného prostredia kvôli tragédii „Rana Plaza“ spred šiestich rokov.
Udalosť sa stala symbolom vykorisťovania pracovníkov a pracovníčok v textilnom priemysle. 24. apríla 2013 sa na predmestí bangladéšskej metropoly Dhaka zrútila budova, kde sídlili viaceré textilné továrne. Zahynulo vyše 1100 pracovníkov, ďalších viac než 2-tisíc bolo zranených. Hoci už deň predtým sa na stenách objavili trhliny a škáry, majitelia budovy ignorovali varovania a zamestnanci boli nútení prísť do práce, čo sa im stalo osudným. Pozornosť sa po tragickej udalosti upriamila na najväčšie módne značky s očakávaním zaistiť pracovníkom vyššiu bezpečnosť.
Najnovšia správa z dielne ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) však pokrok neohlasuje. Podľa nej svetové módne spoločnosti sústavne tlačia na bangladéšskych dodávateľov, aby držali ceny nízko a oblečenie vyrábali stále rýchlejšie. Výsledkom je znižovanie nákladov na bezpečnosť a na mzdy a zneužívanie zamestnancov.
Po tragickej udalosti prišli predávajúcim, ktorí sa zapojili do iniciatív na zlepšenie podmienok vo fabrikách, na stôl dve dohody: Bangladéšska zmluva o požiari a bezpečnosti budov (podpísalo ju okolo dvesto hlavných značiek a spolkov) a Spojenecká zmluva za bezpečnosť pracovníkov.
Viacero majiteľov bangladéšskych tovární však tvrdí, že šéfovia módnych značiek nepokrývajú náklady na bezpečnostné opatrenia, ktoré majitelia zaviedli. „Zatiaľčo my sme museli investovať (...), výrobné ceny sa nezvýšili,“ povedala Rubana Huq, novozvolená prezidentka Bangladéšskych textilných manufaktúr a exportných asociácií (BGMEA). Ide o národnú obchodnú organizáciu.
„Často zostávame bez peňazí,“ dodáva Huq, ktorá taktiež šéfuje bangladéšskemu konglomerátu Mohammadi Group. Konglomerát vlastní reťazec závodov, ktoré dodávajú značkám ako H&M či Primark.
Neudržateľná súťaživosť
Globálne módne značky nútia najvzájom súťažiace textilné závody sústavne zlacňovať, ziskové marže sú stlačené, čo vedie k znižovaným alebo oneskoreným platom. Prestávky pracovníkov sú obmedzované a plány na produktivitu sú stále ambicióznejšie, píše sa v správe z dielne HRW.
Zároveň to stavia do nevýhodnej pozície tie textilné továrne, ktoré sa rozhodli vylepšiť bezpečnostné podmienky. Kvôli investícii im zostáva menej peňazí, tým pádom sú menej konkurencieschopné (oproti tým, čo si s bezpečnosťou svojich zamestnancov hlavu nelámu) a aby na trhu uspeli, sú nútené platy znižovať, konštatuje HRW. Ľudskoprávna organizácia preto vyzýva značky k vyššej transparentnosti a férovosti zmlúv s vlastníkmi tovární.
Pracovník na bangladéšskom ministerstve práce Seyed Ahmed potvrdil, že napriek tomu, že majitelia tovární investovali po tragickej udalosti Rana Plaza do bezpečnosti, globálne značky platia továrňam stále menej. “Investície sa musia dočkať návratnosti. Musí prísť udržateľné riešenie,” povedal Ahmed a podporil správu Human Rights Watch.
Povedať spoločné nie
Šéfka organizácie na zlepšenie pracovných podmienok Bangladesh Center for Worker Solidarity Kalpona Akter navrhuje, aby majitelia textilných tovární spojili sily a zatlačili na svetové módne značky, ktoré si kladú nesplniteľné požiadavky a vyžadujú stále nižšie ceny. “Medzi továrňami je obrovská súťaživosť, tým pádom ceny za výrobu oblečenia stále klesajú a pracovníci a pracovníčky sú stále viac zraniteľnejší,” zhodnotila Akter. Pre Thomson Reuters Foundation uviedla, že majitelia továrni sa nie len v Bangladéši musia naučiť povedať módnym značkám spoločné nie.
Do diskusie sa zapojila aj iniciatíva Ethical Trade Initiative (ETI), ktorá zastupuje módne značky, dodávateľov a odbory. Iniciatíva vyzvala všetky spoločnosti, aby plnili pravidlá nastavené Organizáciou spojených národov, aby mohli zamestnanci pracovať v bezpečnom prostredí, boli dostatočne ohodnotení a chránení pred zneužívaním. “Všetci pracovníci a pracovníčky musia byť chránení pred vykorisťovaním a diskrimináciou. Musia byť slobodní, v bezpečí a navzájom si byť rovní,” zhodnotil v e-maile hovorca ETI.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
