Ministri zahraničia krajín Arktickej rady, ktorí od pondelka jednali vo fínskom meste Rovaniemi, sa nedokázali zhodnúť na jednotnom znení deklarácie schôdzky. Podľa delegátov je dôvodom odmietavý postoj Spojených štátov, aby v dokumente bola zmienená klimatická zmena. Informovala o tom agentúra AFP.
Fínsky minister zahraničia Timo Soini uviedol, že väčšina členských štátov Arktickej rady považuje zmenu klímy za jeden z hlavných problémov, ktorým Arktída čelí. Väčšina členských krajín je podľa neho presvedčená o nutnosti tento problém riešiť okamžite.
Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo v pondelok po prílete do Fínska vyjadril znepokojenie nad investíciami Ruska a Číny v Arktíde a chovanie oboch krajín v arktickom regióne označil za agresívne. Vo svojom prejave každopádne ani raz nespomenul otepľovanie klímy, ktoré je podľa vedcov v Arktíde dvakrát rýchlejšie než vo zvyšku sveta, uviedla AFP.
Topenie ľadu v arktickej oblasti znepokojuje vedcov okrem iného preto, že kvôli nemu stúpa hladina oceánu. Pompeo o tom hovoril skôr ako o príležitosti, ktorú bude možné v budúcnosti komerčne využiť. „Pokračujúce vytrácanie morského ľadu otvára nové námorné cesty a nové príležitosti pre obchod vzhľadom k potenciálnemu skráteniu doby plavby lodí medzi Áziou a Západom o 20 dní,“ povedal. „Arktické námorné cesty by sa mohli stať novým Suezským a Panamským prieplavom 21. storočia,“ dodal Pompeo.
Podľa AFP sa prvýkrát stalo, že krajiny Arktickej krajiny nevydali na záver svojej ministerskej schôdzky spoločnú deklaráciu. Tentokrát ju nahradil text, ktorý okrem iného spomína odhodlanie štátov rady udržiavať v polárnej oblasti mier, stabilitu a konštruktívnu spoluprácu.
Rada, ktorá bola založená v roku 1996, združuje Dánsko, Fínsko, Island, Kanadu, Nórsko, Rusko, Švédsko a USA. Ich ministri sa schádzajú každé dva roky. V predsedníctve sa štáty striedajú. Fíni prevzali predsedníctvom v Arktickej rade v roku 2017 od USA a teraz ho predali Islandu.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
