Tisíce gruzínskych mladíkov sa v posledných rokoch nechali vysvätiť na kňazov, aby sa vyhli brannej povinnosti.
Tú podľa nich štát prezentuje ako vlasteneckú záležitosť, v skutočnosti však brancov využíva ako lacnú pracovnú silu. "Zoberú vám rok života, prinútia k otrockej práci a nezaplatia," opisuje čerstvo vysvätený kňaz.
Keď si gruzínska armáda našla Miriana Bezhitadzea, on našiel obratom Boha. A to napriek tomu, že nie je veriaci.
Vysvätenie za pár eur
Rovnako ako tisíce ďalších potenciálnych brancov v jeho veku, sa dvadsaťjedenročný Bezhitadze odvolal na svoje náboženstvo, aby nemusel nastúpiť na povinnú vojenskú službu.
Využil totiž medzery v gruzínskom zákone a vyhol sa odvodu tým, že sa registroval ako kňaz v Cirkvi biblickej slobody, ktorá vznikla len pred dvoma rokmi.
Záujemca musí za vysvätenie za kňaza zaplatiť päťdesiat lari (asi 17 eur) a osobne si musí vyzdvihnúť členskú legitimáciu. Cirkev biblickej slobody zatiaľ udelila tieto dokumenty približne 20-tisícom mladých mužov.
"Som proti násiliu, ktorému sú mladí Gruzínci vystavení. Je to forma násilia, keď prinútite človeka, aby prišiel o rok svojho života a slúžil abstraktným myšlienkam. Štát zahaľuje povinnú službu v armáde do vlasteneckých motívov, ale v skutočnosti je to forma otrockej práce, pretože týchto ľudí využíva ako lacnú pracovnú silu," popisuje Bezhitadze pre stanicu Rádio slobodná Európa.
Chceli profesionálnu armádu
V Gruzínsku podliehajú povinnému odvodu všetci muži vo veku od 18 do 27 rokov, ktorí musia v armáde stráviť aspoň dvanásť mesiacov. Gruzínci však toto nariadenie považujú za pozostatok sovietskych čias.
Krajina, ktorá od znovuzískania nezávislosti v deväťdesiatych rokov opakovane debatovala o zrušení povinnej vojenskej služby a o vytvorení plne profesionálnej armády, je však od vojny s Ruskom v roku 2008 prakticky v neustálej pohotovosti.
Gruzínska armáda má v súčasnosti približne 26-tisíc mužov a žien. Podľa Bezhitadzea však štát platí mladým ľuďom odvedeným na vojnu iba 75 lari mesačne (asi 25 eur). Približne šesť tisíc brancov sa tak podľa neho stane každý rok lacnou pracovnou a vojenskou silou.
Vláda chce výnimku udeľovať len pravoslávnym, vzbudila kritiku
Cirkev biblickej slobody sama otvorene priznáva, že stojí na politických a nie náboženských základoch. Založila ju libertariánska politická strana Girchi, ktorá chcela mladým Gruzíncom pomôcť s únikom pred povinnosťami v armáde.
Podľa zákona môžu totiž kňazi a študenti náboženských škôl požadovať oslobodenie od povinnej vojenskej služby.
Podľa biskupa mesta Achoa Khachidzeho sa cirkev snaží ľuďom priniesť viac slobody. "Považujem za našu kresťanskú povinnosť bojovať proti systému, ktorý utláča ľudí a posiela ich na miesto, kde nechcú byť. Štát by mal povinnú vojenskú službu zrušiť. Vojakmi by sa mali stať ľudia, ktorí sami chcú," popisuje biskup.
Snahy libertariánov sa však nepáčia vláde, ktorá v marci navrhla zmenu zákona, ktorá by uvoľnenie z vojenskej služby obmedzila iba na ortodoxných pravoslávných kňazov.
Väčšina obyvateľov päťmiliónovej kaukazskej republiky sa totiž považuje práve za vyznávačov pravoslávia.
Podľa iniciátora zmeny legislatívy Irakliho Sesiašviliho využilo zákon na vyhnutie sa vojenskej službe presne päť moslimov, 165 svedkov Jehovových, 50 pravoslávnych kresťanov a 6908 stúpencov Cirkvi biblickej slobody.
Nadraďovanie jednej cirkvi nad ostatné však vyvolalo vlnu kritiky zo strany ostatných náboženstiev, čo donútilo zákonodarcov k odloženiu návrhu.