Čo by urobil vstup Turecka s Európskou úniou? Ponúkajú sa tie najčernejšie vízie: Turecko by bolo po Nemecku najľudnatejšou, a tak aj druhou najsilnejšou krajinou v únii, kresťanská Európa by čelila ešte výraznejšej expanzii islamu, ohrozila by sa bezpečnosť EÚ, lebo by hraničila s Irakom, Iránom či Sýriou, zaostalé turecké hospodárstvo by zhltlo takmer všetku rozvojovú pomoc z európskych fondov, západný pracovný trh by zaplavila nová vlna tureckých gastarbeitrov.
Napriek všetkým týmto negatívam je možné, že Turecko sa jedného dňa predsa len stane členom EÚ. Túto víziu viac či menej podporuje Európska komisia, Európsky parlament i európski lídri, hoci verejná mienka v členských krajinách je zásadne proti. Turkom nepriamo sľúbila európsku perspektívu už pred 40 rokmi, po roku 1989 svoj tlak, s cieľom primäť krajinu k demokratickým zmenám, ešte zosilnela. Turecko sa veľmi zmenilo. Určite možno o ňom povedať, že je to najdemokratickejšia moslimská krajina na svete. To však, samozrejme, na vstup do únie nestačí. Lenže v súčasnej hystérii okolo Turecka zaniká, že EÚ oficiálne o jeho prijatí vôbec nehovorí! Jediným priznaným predmetom diskusie je určenie termínu, kedy by sa mohli (!) začať s Tureckom prístupové rokovania. Aj tento prvý je však podmienený mnohými podmienkami od Cypru, až po kurdskú otázku. Nehovoriac o tom, že európski lídri sú natoľko opatrní či zbabelí, že Turecku nechcú dať jasný termín, kedy by mohlo vstúpiť, nesľubujú mu prijatie ani v prípade splnenia všetkých kritérií.
Odporcovia vstupu Turecka do únie by sa možno mali na vec pozrieť trochu inak. Ako by sa páčilo nám, keby nás niekto nie roky, ale desaťročia zavádzal, plnili by sme jeho podmienky najlepšie ako vieme a pritom by sme nemali jasnú perspektívu? Argumenty o zaostalosti a "inakosti" Turkov nie sú namieste. Čo myslíte, ako sa väčšina Francúzov, Angličanov či Nemcov vyrovnávala s myšlienkou, že do ich klubu majú vstúpiť "akýsi" Slováci?
A ako sa my vyrovnáme s tým, že členmi únie budú o pár rokov aj Rumuni? Veď o nich máme my, bývalí "vyspelejší" členovia komunistického bloku, tie najšťavnatejšie predsudky!
Prečo by teda nemohlo byť členom únie aj Turecko? Nie teraz ani o pár rokov. Aj tí najväčší prívrženci tejto myšlienky predsa hovoria o najmenej desiatich až pätnástich rokoch. Môžeme dnes s istotou povedať, že o taký dlhý čas na to Turecko nebude pripravené?