Niki Lauda sa po výmene pneumatík prehrýza štartovým poľom späť do čela, predbieha jedného protivníka za druhým. Vo veľkej rýchlosti cez 250 kilometrov za hodinu sa rúti do ľavotočivej zákruty v lese, v mieste zvanom Bergwerk pri obci Adenau v Porýní-Falcku ...

​Snáď viac ako tri tituly majstra sveta rakúskeho pilota formuly 1, ktorý v noci z pondelka na utorok zomrel vo veku sedemdesiat rokov, "preslávila" ťažká nehoda na Nürburgringu.

Vtedy 1. augusta 1976 mal okruh celkom inú podobu ako v dnešnej dobe, bol dlhý 23 kilometrov. V pretekoch sa čakalo, že Lauda potvrdí prvenstvo v seriáli a o ďalší kus sa priblíži k obhajobe titulu.

Boli to však desivé okamihy, ktoré svet motošportu sledoval. Lauda v druhom kole pri prejazde zákrutou dostal šmyk, čelne a potom ľavým bokom narazil do bariéry a monopost začal následkom explózie palivovej nádrže horieť.

Z vozidla odlietavali kusy, bol ako ohnivá guľa. Náraz vozidlo vymrštil späť na trať, kde do neho narazil Brett Lunger a ešte ďalší jazdci.

Lauda prišiel o helmu, hlavu mu chránila len kukla.

Nebol schopný dostať sa z plameňov

Lunger s ostatnými jazdcami sa snažili Laudu zachrániť, mávali rukami, privolávali pomoc. Netrvalo ani minútu od nárazu, než dorazilo záchranárske porsche.

"Niki sedel s hlavou dopredu a nebol schopný dostať sa z plameňov. Jeden z usporiadateľov priniesol hasiaci prístroj. Najlepšie, ako to šlo, som sa snažil to uhasiť, ale plamene boli silnejšie," opísal Harald Ertl, ktorý sa už nestačil vyhnúť horiacemu ferrari a sám tiež havaroval.

Talianskemu pretekárovi Arturovi Merzariovi sa ďalším hasiacim prístrojom podarilo urobiť v plameňoch medzeru a dostal sa k jazdcovi. "Laudov rev bol hrozný. Nerozumel som, čo kričí, ale dokázal som si to domyslieť," spomínal neskôr Merzario, ktorý za svoj čin neskôr dostal cenu fair play.

Lauda utrpel ťažké zranenia a rozsiahle popáleniny na hlave i celom tele. Bezprostredne po nehode bol pri vedomí a s pomocou svojich záchrancov bol schopný aj stáť.

Zábery z miesta nehody ukazujú, že ešte pri nakladaní do sanitky zdvíhal svoju obviazanú hlavu z nosidiel. Okrem pokožky najmä na hlave mal však od vdýchnutého dymu tiež ťažko poškodené pľúca a po leteckom prevoze do nemocnice upadol do bezvedomia.

"Keď som sa o tej nehode dozvedela, nechcela som tomu veriť. Bolo to strašné," hovorila neskôr Marlene Laudová, prvá manželka Laudu.

Pretekal s nezahojenými popáleninami

Lekárom sa ho podarilo nielen zachrániť, ale dať ho dokopy tak, že o mesiac a pol už zase pretekal.

"Prebral som sa na posteli a nemal silu sa pohnúť. O niečo neskôr sa niekto dotkol mojich ramien. Bol to kňaz a dával mi posledné pomazanie na ľavé rameno, jedinú časť tela, ktorá nebola popálené. Myslel si, že už som mŕtvy," hovoril Lauda neskôr.

Po štyroch dňoch začalo byť zrejmé, že má veľkú nádej na prežitie. Nikto však nečakal, že sa už 12. septembra 1976 s ešte nezahojenými popáleninami opäť posadí za volant. Došiel štvrtý.

Pred nehodou, z ktorej si odniesol navždy znetvorenú tvár, bol v priebežnom hodnotení šampionátu s veľkým náskokom prvý a ani vynechanie pretekov v Rakúsku a Holandsku kvôli rekonvalescencii mu v celkovom poradí neuškodilo. V Kanade však skončil 3. októbra až ôsmy a nebodoval, o týždeň neskôr vo Veľkej cene USA došiel tretí. Oba preteky pritom vyhral Laudov veľký rival James Hunt, rozhodnúť o majstrovi sveta za rok 1976 sa tak malo na okruhu v japonskej Šizuoke.

Titul získal aj po návrate na okruhy

V nepriaznivom počasí na dažďom kropenom okruhu však vydržal Lauda krúžiť len dve kolá, kým sa rozhodol, že je "jeho život predsa len príliš cenný", a odstúpil.

Podobné rozhodnutie urobilo aj niekoľko ďalších jazdcov, nie Hunt, ktorý nakoniec došiel tretí. Bral za to štyri body, o jeden predstihol Laudu a stal sa majstrom sveta. Príbeh rivality aj zvláštneho priateľstva medzi Laudom a Huntom vykresľuje cenený americký film Rivali (2013), ktorý nakrútil oscarový režisér Ron Howard.

V ďalšom roku 1977 sa majstrom sveta stal Lauda a s pretekaním skončil.

Nie definitívne, v roku 1982 sa vrátil do formuly 1 a v roku 1984 získal tretí titul majstra sveta.

Lauda patril k najväčším postavám histórie motošportu. Obdivovaný za takmer bezchybný štýl jazdy.