Theresa Mayová sa narodila 1. októbra 1956 ako Theresa Brasierová, rodičia sa vzápätí presídlili do Oxfordshire. Vyštudovala geografiu na Oxforde. Vtedy spoznala svojho manžela Philipa, teraz investičného bankára, a to na študentskej tanečnej párty. Deti nemajú.
Pár zoznámila ich spoločná kamarátka - študentka na výmennom pobyte Bénazír Bhuttová, neskoršia pakistanská premiérka, zavraždená v roku 2007.
V 70. a 80. rokoch Mayová pracovala vo finančníctve, napríklad v centrálnej banke. V rokoch 1986 až 1994 bola členkou mestskej rady jedného z londýnskych obvodov. V roku 1997 ju zvolili do parlamentu, v rokoch 2002 až 2003 bola ako prvá žena v histórii výkonnou predsedníčkou Konzervatívnej strany.
Pôsobila v niekoľkých tieňových vládach. V máji 2010 sa stala ministerkou vnútra a pre záležitosti žien a rovnosť príležitostí. Od roku 2012 bola už len ministerkou vnútra.
Druhá v britskej histórii
Mayová sa stala britskou ministerskou predsedníčkou v júli 2016. V premiérskej funkcii aj v predsedníckom kresle konzervatívcov vystriedala Davida Camerona, ktorý odstúpil po referende o brexite, v ktorom Briti v júni 2016 dali zbohom Európskej únii a ktoré Cameron osobne vyhlásil.
Po "železnej lady" Margaret Thatcherovej je druhou premiérkou v dejinách Británie. Dovtedy bola od mája 2010 ministerkou vnútra. Dnes oznámila, že 7. júna skončí na čele konzervatívcov. Vo funkcii premiérky zostane, kým si jej strana nenájde nového vodcu, čo by sa malo stať v priebehu pár týždňov.
Pred nástupom do premiérskeho úradu síce bola za členstvo v EÚ, ale držala sa bokom predreferendovej kampane. Po referende vyhlásila, že brexit je neodvratný a opakovane odmietla výzvy na usporiadanie nového hlasovania s tým, že je nutné rešpektovať výsledok toho prvého.
Predvlani sa Mayová rozhodla vypísať predčasné voľby v snahe posilniť svoju pozíciu pred rokovaním o odchode krajiny z EÚ. Konzervatívci síce vyhrali, prišli však o väčšinu v Dolnej snemovni. Potom začali rokovania Londýna a Bruselu o podmienkach brexitu.
Boj s poslancami o dohode
Vlani v júli premiérka predstavila takzvaný plán z Chequers, vládnu koncepciu, ktorá chcela zachovať viac obchodných väzieb na EÚ. Zástancovia brexitu bez dohody označili tento model za príliš mäkký a Mayová sa sama ujala rokovaní s EÚ. Jej kabinet neskôr podporil návrh dohody o brexite pripravený britskými a európskymi vyjednávačmi.
V polovici minulého decembra Mayová ustála hlasovanie poslancov svojej strany o nedôvere, v ktorom sa rozhodovalo, či bude ďalej líderkou strany a predsedníčkou vlády. Predtým uviedla, že už konzervatívcov do riadnych volieb v roku 2022 nepovedie.
V polovici tohtoročného januára britský parlament dohodu o vystúpení krajiny z EÚ odmietol, Mayová predstavila plán B a koncom februára sa prvýkrát zmienila o možnosti odkladu brexitu.
Poslanci dohodu odmietli aj pri druhom hlasovaní 12. marca, hoci sa Mayová deň predtým dohodla s predsedom EK Jeanom-Claudom Junckerom na dodatku, ktorý zabezpečuje, že EÚ sa nebude snažiť neobmedzene dlhú dobu uplatňovať tzv. Írsku poistku, ktorá je sporným bodom a má zabrániť zavedeniu klasického hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom.
Po schválení odkladu brexitu Úniou 21. marca sa Mayová ďalej snažila presadiť tretie hlasovanie v parlamente o brexitovej dohode, čo po niekoľkých dňoch podporila prísľubom svojej rezignácie, ak dokument bude prijatý. Dolná snemovňa však 29. marca tretíkrát dohodu odmietla a EÚ potom 10. apríla umožnila Británii posunúť lehotu brexitu do 31. októbra.
Kompromis nevyšiel
Tento týždeň 21. mája predstavila Mayová kompromisný plán, ktorý označila za "novú brexitovú dohodu". Plán však vyvolal revoltu vo vláde a výzvy na odchod Mayovej. Vedenie vplyvného výboru britských konzervatívnych poslancov však o deň neskôr nezmenilo stranícke pravidlá a neumožnilo ihneď znovu hlasovať o vyslovení nedôvery Mayovej.
Okrem brexitu musela Mayová ako premiérka riešiť napríklad kauzu okolo otravy bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie nervovým jedom vlani v marci na juhu Anglicka, ktorá viedla k diplomatickej roztržke s Ruskom. Zápasila tiež s migračnou krízou. Na rokovaniach EÚ obhajovala politiku svojej vlády, ktorá bola proti rozdeleniu utečencov podľa kvót.