Pred bezmála 140-timi rokmi objavil francúzsky lekár Charles Laveran v tele človeka parazita, ktorý spôsobuje maláriu. Podarilo sa mu to v Alžírsku. V tom Alžírsku, ktoré minulý týždeň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila spolu s Argentínou ako krajiny so statusom „malaria-free“.
Takéto označenie dostáva krajina, ktorá tri roky po sebe neeviduje žiadny prípad malárie a podarilo sa jej zamedziť prenášaniu choroby od lokálnej až po celonárodnú úroveň. „Alžírsko ukazuje zvyšku Afriky, že maláriu možno poraziť dobrým riadením krajiny, odvahou konať, rozumnými investíciami a vedeckým prístupom,“ vyhlásil Matshidiso Moeti, regionálny riaditeľ pre Afriku z WHO.
Tento štatút síce neznamená, že bola v krajine malária odbúraná stopercentne - podobne ako sa nám to podarilo s pravými kiahňami -, ale certifikát poukazuje na úspešnú elimináciu malárie. Krajina vie, ako jej predchádzať a dokázala ju efektívne zredukovať. Navyše, Alžírsko prípad malárie neeviduje od roku 2014 a Argentína dokonca od roku 2011.
Hovoriť o úspechu je na mieste, boj s maláriou totiž začal v poslednom období oslabovať. Podľa najnovšej správy World Malaria Report, ktorú vydala WHO vlani, sa v roku 2017 zaznamenalo celosvetovo 219 miliónov prípadov malárie.
To je síce v porovnaní s rokom 2010 oveľa menej desivé číslo (vtedy šlo o 239 miliónov prípadov), no stále je to o dva milióny viac než v roku 2016. Autori v reporte skepticky skonštatovali, že celosvetovo sa o signifikantnej redukcii malárie medzi rokmi 2015 a 2017 hovoriť nedá.
Istú mieru optimizmu však vzbudzuje fakt, že sa statusu dočkala krajina z kontinentu, kde je malária najkoncentrovanejšia. Alžírsko je len druhou krajinou z africkej oblasti (podľa WHO členenia), kde sa podarilo maláriu úspešne eliminovať – prvou bol ostrovný štát Mauritius, ktorý certifikát dostal v roku 1973 (reč je o krajinách, kde sa malária pôvodne aj vyskytovala, nie o tých, kde ani nikdy neprepukla).
Dôležité sú aj vstupné podmienky
WHO vidí dôvod úspechu v efektívnom riadení. „Alžírsko aj Argentína eliminovali maláriu vďaka neoblomnej vytrvalosti ľudí a lídrov týchto krajín,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Obe krajiny podľa neho poskytovali diagnostiku aj liečbu zadarmo tak, aby nikto nezostal neošetrený.
Za úspechom sa však môžu skrývať aj vstupné podmienky. Je to totiž najmä subsaharská Afrika, kde sa komárovi druhu Anopheles (jeho samička maláriu prenáša) výborne darí. V roku 2017 niesli štyri krajiny subsaharskej Afriky – Nigéria, Demokratická republika Kongo, Mozambik a Uganda – 45-percentný podiel všetkých prípadov malárie na svete.
Prenášanie choroby v tropickej klíme s enormným množstvom komárov je náročné kontrolovať, viaceré štúdie preto upozorňujú, že nejde len o financie, prevenciu a protilátky, ale aj o prostredie.
Problémom je aj narastájúca odolnosť komárov voči protilátkam či narepelentovaným moskytiéram (tie sa v ohrozených oblastiach používajú proti uštipnutiu počas spánku).
WHO upozorňuje, že napriek tomu sa darí úspešne eliminovať maláriu v oblastiach, kde sú prevencia, liečba a iné opatrenia proti malárii riadené systémovo a efektívne. No tiež považuje rezistenciu komárov za jednu z kľúčových výziev.
Malária ruka v ruke s chudobou
Boj proti malárii je tak predovšetkým v subsaharskej Afrike behom na dlhé trate. A nie je náhoda, že ide o najchudobnejšiu časť sveta. Malária zohráva vo finančnej kondícii krajiny zásadnú rolu – na rozdiel od mnohých iných chorôb nie je totiž len následkom chudoby, ale aj jej príčinou (hoci nie jedinou). A do istej miery aj prekážkou ekonomického rastu.
Podľa portálu Voices of a Malaria Free Future stojí táto choroba africký kontinent každoročne 12 miliárd dolárov. Zamestnanci sú kvôli nej často práceneschopní, znižuje sa produktivita a tým pádom aj výnosy. Firmy v dotazníkoch priamo deklarujú, že malária im bráni zvyšovať zisky.
Deti často vynechávajú školu, prípadne nie sú schopné ju dokončiť, keďže malária má vplyv aj na činnosť mozgu a oslabuje telo. Práve deti patria zároveň podľa WHO medzi najzraniteľnejšie skupiny – až 60 percent všetkých úmrtí na maláriu bolo u detí mladších než päť rokov.
Záverom už len pripomenieme, že 193 krajín sveta si do roku 2030 vytýčilo v rámci Cieľov udržateľného rozvoja nielen zabezpečiť zdravie pre všetkých, ale aj skoncovať s chudobou. Práve boj proti chudobe v mnohých krajinách automaticky znamená aj boj proti malárii.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
