Znížiť objem plastového a textilného odpadu, nakupovať s rozumom a myslieť pritom aj na ľudí, ktorí veci pre nás vyrobili či vypestovali - a ktorí sú nie vždy spravodlivo ohodnotení. To je cieľom novej kampane No nekúp to!, ktorú iniciuje Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO). S konkrétnou výzvou prišli za jednotlivcami, obchodnými reťazcami, pracovnými kolektívmi či do štátneho sektoru. Mnohí z nich výzvu prijali. Hlavnou myšlienkou je, aby svojim „novým“ spôsobom života ovplyvnili čo najviac ľudí vo svojom okolí.
„Veríme, že keď si ľudia prostredníctvom výzvy aspoň na mesiac skúsia, aké je to žiť udržateľnejšie, časť návykov si osvoja. Podstatné nie je, aby bol každý stopercentný. Chceme ukázať, že aj malá zmena v našom konaní prispeje k tomu, aby sme spoločne dosiahli niečo väčšie,” hovorí Ivana Uličná z Platformy MVRO.
Ako prví prijali výzvu štyri známe osobnosti. Speváčka Celeste Buckingham bude v júni piť len fair-trade kávu a nakupovať fair-trade výrobky. Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová sa bude mesiac obliekať len s dvanástimi kusmi oblečenia, čím chce ukázať, že aj s malým množstvom oblečenia sa dá vyzerať štýlovo. Herec Števo Martinovič bude mať mesiac bez zbytočných plastov.
Pozrite si video so Celeste Buckingham, ktorá v rámci kampane propaguje fair-trade:
V súvislosti s plastmi chce kampaň pomôcť ich obmedzeniu a zníženiu ich spotreby. Až 70 percent plastov sa totiž používa na výrobu jednorazových obalov či produktov, ako sú poháre či slamky. „Riešením problému plastového odpadu je používanie materiálov, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, bezpečné, stopercentne recyklovateľné alebo kompostovateľné," podotýka Ivana Maleš z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku.
Druhou oblasťou, na ktorú kampaň poukazuje, je udržateľná móda. „Snažíme sa upozorňovať na ľudskoprávnu aj environmentálnu rovinu. Textilný priemysel je jednak druhým najšpinavším priemyslom a znečisťovateľom životného prostredia na svete, ale zároveň je nespravodlivý k ľuďom, ktorí ho vyrábajú," poznamenala Uličná.
Kampaň poukazuje na fakt, že 70 percent oblečenia, ktoré sa vyrobí, sa nikdy nepredá a skončí v skladoch, následne na skládkach alebo v spaľovni. Pritom už samotná výroba oblečenia je náročná pre životné prostredie, od pestovania plodín, cez výrobu textilných vlákien, farbenie či potlač oblečenia, jeho ušitie a ďalšie úpravy a za každým výrobným procesom musí oblečenie cestovať tisíce kilometrov. Ďalším faktom je, že látky, z ktorých sa dnes oblečenie vyrába, sa rýchlejšie opotrebovávajú a ničia, čo ľudí núti kupovať nové oblečenie, z ktorého nie každé je recyklovateľné. Kampaň sa zároveň snaží poukázať aj na neadekvátne podmienky a ohodnotenie tých, ktorí oblečenie vyrábajú.
Pozrite si video s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, ktorá v kampani podporuje udržateľnú módu:
Súčasťou kampane sú tiež Fair Trade produkty, pri ktorých daná certifikácia dáva producentom istotu spravodlivej výkupnej ceny ich produktov. Kampaň sa snaží poukázať na sociálny a etický rozmer každého takéhoto produktu. Súčasťou takejto produkcie je tiež zákaz detskej a nútenej práce, kontrolované využívanie pesticídov a ďalších chemických látok, šetrné využívanie prírodných zdrojov a zákaz používania geneticky modifikovaných organizmov.
„Prevláda stereotyp, že Fair Trade produkty musia byť drahšie ako bežné výrobky, no to už dnes nie je vždy pravda. Niektoré reťazce na Slovensku ponúkajú takéto výrobky za rovnakú alebo veľmi podobnú cenu ako iné produkty. Takto označené výrobky sú navyše aj kvalitnejšie, zdravšie a máme pri nich istotu, že výrobcovia boli spravodlivo odmenení," doplnila Uličná.
Zasadzovať sa o udržateľný spôsob života pritom plynie z cieľov, ku ktorým sme sa spolu so všetkými ostatnými štátmi Organizácie spojených národov zaviazali pred štyrmi rokmi. Medzi Ciele udržateľného rozvoja patrí okrem iného zodpovedná spotreba a výroba, ukončenie chudoby a hladu na svete či zabezpečiť kvalitný život pre všetkých.
ROZHOVOR so Celeste Buckingham: To, čo my denne skonzumujeme, niekto vyprodukoval a naše rozhodnutia tak majú vplyv na život iných
Celeste, si jednou z ambasádoriek kampane No nekúp to! Prečo si sa rozhodla do nej vstúpiť?
Tento projekt je mi veľmi sympatický, lebo už pred ním som sa snažila žiť viac tak, aby som si uvedomovala dôsledky svojich rozhodnutí v každodennom živote. Začínam si triediť oblečenie, snažím sa recyklovať všetky produkty či používať čoraz menej plastu. Chcela by som, aby sa ku mne pridali ďalší.
Každý z ambasádorov prijal nejakú konkrétnu výzvu. Čo čaká teba?
Pre mňa je výzvou na tento mesiac nakupovať fair-trade výrobky a piť len fair-trade kávu. V každej charitatívnej kampani či práci je pre mňa dôležitá aj ľudská stránka a keď sa rozprávame o fair-trade, rozprávame sa o ľuďoch. O ochrane producentov, pretože práve tí sú veľakrát zneužívaní veľkými korporáciami a dostávajú oveľa menej zaplatené, než by si za svoju prácu zaslúžili.
Prečo je to pre teba dôležité, a prečo by to malo byť dôležité pre ostatných?
Predovšetkým ide o otázku ľudských práv. Ľudia majú právo na férovo ohodnotenú prácu a zároveň bezpečné podmienky pri nej. Deti majú právo vzdelávať sa, no namiesto toho sú obeťami detskej práce. To je nezlučiteľné s konceptom ľudských práv. V niektorých štátoch či spoločnostiach to možno nie je kriminálne, ale pre mňa je to nespravodlivé a morálne neprijateľné.
Ľudské práva sú síce niečo hmotne neuchopiteľné, no treba mať na zreteli, že hovoríme o skutočných ľudských bytostiach. Máme tendenciu si vo svojej hlave začleniť ľudí do skupín a rozmýšľať o nich vzdialene. Povedzme napríklad farmári - začleníme si ich ako farmárov a vnímame to tak, že sú ďaleko a nemusíme ich riešiť. No ale to sú tiež ľudia ako my. A sú ďaleko len relatívne, lebo zároveň sme s nimi prepojení. To, čo my denne nakupujeme a konzumujeme - kávu, banány, čokoládu či oblečenie -, to všetko niekto vyprodukoval a naše rozhodnutia tak majú vplyv na život iných. Robí nás to voči nim spoluzodpovednými.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sú skeptickí, lebo „veď ide len o pár jednotlivcov“ a zmenu treba zhora?
Podľa mňa treba zmenu z oboch smerov. Tiež niekedy prepadám skepse, keď vidím dokumenty o tom, koľko je v oceánoch plastu, ako sa ho vyrába zbytočne veľa... A pýtam sa samej seba, prečo s tým niečo naše vlády nespravia? Samozrejme, že musí prísť aj zmena zhora, na druhej strane cítim, že nemôžem čakať, kým oni začnú konať. Nemali by sme vyčkávať, ale aktívne sa zasadiť o spravodlivejší svet - a vyvíjať takto na tých „hore“ nátlak. My ambasádori ideme do tejto výzvy ako jednotlivci, ale zároveň chceme povzbudiť ďalších, aby sme spoločne prispeli k férovejšiemu svetu.