StoryEditor

"Noví členovia únie sú európskejší než tí tradiční"

21.07.2005, 00:00
V minulosti ste boli osobitným predstaviteľom rakúskej vlády pre rozširovanie EÚ. Od rozšírenia o desať nových členov uplynul rok. Bolo úspešné?

V minulosti ste boli osobitným predstaviteľom rakúskej vlády pre rozširovanie EÚ. Od rozšírenia o desať nových členov uplynul rok. Bolo úspešné?
-- Je iba jedna odpoveď na túto otázku: bol to skutočne veľký úspech. Ukazuje sa to v hospodárstve, ale aj v samozrejmosti, s akou tieto krajiny vnímajú svoju príslušnosť k EÚ. Môžem zájsť ešte ďalej -- v súčasnej kríze únie sú tieto krajiny európskejšie než tradiční členovia. Nehovoriac o ich solidárnejšom postoji. Fakt, že diskusia sa posúva nielen ku krajinám juhovýchodnej Európy a Turecka, ale aj ďalej na východ: Ukrajine, Moldavsku či Rusku, dokazuje, že EÚ je jediným možným konceptom stabilizácie kontinentu. Európa sa po odmietnutí euroústavy nachádza v kritickom bode. Nejde ani tak o ústavu, ako o rolu, ktorú Európa môže zohrávať v medzinárodnom spoločenstve.

Európa je naozaj v kríze, môže to spôsobiť zastavenie ďalšieho rozširovania? Už teraz mnohí v kampaniach o euroústave obviňovali nové členské krajiny.
-- Nie je spravodlivé, aby sme tvrdili, že rozširovanie je zodpovedné za stroskotanie plebiscitov vo Francúzsku a v Holandsku. K tomu viedli najmä vnútropolitické dôvody, vo všeobecnosti sa vládam len málo podarilo osvetliť význam integrácie. Nemôžeme občanov najprv z rozhodovania vylúčiť a potom ich zrazu zavolať, aby rozhodli. Na to je potrebná kontinuálna línia. Problémy, ktoré máme, nevyriešime zastavením rozširovania. Túto referendovú porážku považujem za facku Európe, ktorá vedie vlády k reflexii. Bez občanov sa v demokracii vládnuť nedá, to je naše ponaučenie.

Zastaví sa teda rozširovanie?
-- V princípe sa zdá, že sa len oneskorí. Oddialením či odmietnutím ďalšieho rozširovania sa žiaden problém nevyrieši. Som však optimista a považujem to za jedinú alternatívu pre Európu.

Čo si myslíte, zohrávajú menšie štáty väčšiu úlohu, alebo si väčšinu uzurpovali len veľkí členovia?
-- Koncept Európskej únie je založený na tom, aby malé štáty zohrávali väčšiu úlohu. Od tohto princípu sa časom síce ustúpilo, no posledný vývoj ukázal, že veľké štáty môžu byť celkom malé. Ak si spomeniete na finančný pakt stability, veľké štáty s ním majú veľké problémy. Ak malé štáty držia spolu, určite budú ešte silnejšie. Som skeptický proti konceptom ako francúzsko-nemecké jadro Európy, princípy rôznych rýchlostí. V praxi si to ani neviem predstaviť. Mám dojem, že malé štáty sú v súčasnosti aj skutočnejšími Európanmi. Zdá sa mi, že veľké krajiny by prostredníctvom Európskej únie chceli dosiahnuť to, aby boli takými silnými ako boli kedysi dávno v minulosti. V tomto prípade ide však o nesprávny nacionalizmus. Práve z dôvodu zabránenia tomuto javu EÚ vznikla.

Niekoľko rokov už existuje Pakt stability pre juhovýchodnú Európu, ktorého ste koordinátorom. Čo považujete za najväčšie úspechy tejto iniciatívy?
-- Fakt, že tento región už viac nie je v titulkoch médií, je znak toho, že sme pri stabilizácii, demokratizácii a v hospodárskom pokroku mali úspech. Samozrejme, nebudem zastierať, že stále existuje veľa otvorených problémov. Dva z nich sú najpálčivejšie: Kosovo a integrácia Bosny a Hercegoviny. No vo všeobecnosti sa veci vyvíjajú dobre, čo môžeme vidieť aj na tom, že máme naozaj širokospektrálne aktivity. Krok za krokom a z dlhodobej perspektívy tieto aktivity prevezmú jednotlivé štáty balkánskeho regiónu. Potom sa dostaneme do normálneho stavu, keď budú samy niesť zodpovednosť a spolupracovať. Neprehliadnuteľný je pokrok v demokratizačnom procese, máme úspechy pri presadzovaní zákonov garantujúcich práva menšín. Práve ich implementáciu považujeme za kľúčovú. Hospodárska situácia už nie je taká zlá ako v minulosti. V regióne v tomto smere vidíme dve skupiny. Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a čiastočne aj Srbsko a Čierna Hora sa dobre vyvíjajú, zatiaľ čo ostatné krajiny stále zaostávajú. V otázke bezpečnosti sú takmer všetky hrozby minulosťou, no musíme viac postupovať v boji proti organizovanému zločinu: obchodovaniu s ľuďmi, drogami či zbraňami. Hoci vojna názorov a sŕdc môže pokračovať, podobný konflikt ako v 90. rokoch už našťastie nehrozí.

Čo konkrétne dosiahol váš tím priamo v teréne?
-- Uzavreli sme 29 dohôd o voľnom obchode, aby sme vytvorili spoločný hospodársky priestor. Chceme dosiahnuť jednotnú dohodu o voľnom obchode, ktorá má byť akýmsi predstupňom integrácie do Európskej únie. V októbri založíme energetické spoločenstvo pre juhovýchodnú Európu. Do infraštruktúry sme investovali 3,6 miliardy eur, najmä do diaľnic, ale aj letísk, leteckej a lodnej dopravy či železníc. Založili sme centrum pre kriminalitu spojenú s nelegálnym prekračovaním hraníc, aj Europol prejavil záujem o veľmi úzku spoluprácu s týmto centrom. Takže máme za sebou viacero záslužných aktivít.

Známe sú integračné ambície jednotlivých balkánskych krajín, ako vidíte ich budúcnosť v Európskej únii? Podľa niektorých používa Brusel argument vydávania vojnových zločincov iba ako výhovorku.
-- Nemôžem to dokázať, ale existujú také názory. Dúfam, že to tak v skutočnosti nie je. Gotovina musí ísť do Haagu, to je jasné, a rovnako je to aj s ďalšími krajinami. Krajiny sú stále v rôznom vzťahu k Európskej únii. Chorvátsko už je kandidátskou krajinou, aj keď kvôli generálovi Gotovinovi stále nerokuje. Pritom je dobre pripravené na začatie rokovaní a vstup. Macedónsko by malo koncom roka vedieť, ako na tom je. S Macedónskom a Albánskom má únia stabilizačnú a asociačnú dohodu. Čo sa týka Srbska, musí sa vyriešiť otázka Kosova a vydania Ratka Mladiča. Otázka Kosova pritom neblokuje iba Srbsko, ale celú balkánsku oblasť. Podľa môjho názoru to bude trvať asi desaťročie, kým sa tento región dostane do EÚ.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
15. august 2022 15:49