Slovenský premiér Peter Pellegrini by mal počas oficiálnej návštevy Ruskej federácie rokovať s ruským partnerom Dmitrijom Medvedevom a prezidentom Vladimirom Putinom aj o tranzite plynu vzhľadom na výstavbu plynovodu Nord Stream 2, o dodávkach ruskej ropy v súvislosti s jej nedávnym znečistením, ale aj o palive pre slovenské jadrové zariadenia. Odcestovať by mal v utorok popoludní.
Návšteva sa uskutočňuje na pozvanie ruského premiéra Medvedeva. Pellegrini sa má počas nej stretnúť s prezidentom Putinom v Petrohrade.
Súčasťou slovenskej delegácie, ktorú povedie premiér Pellegrini, budú okrem iných aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Peter Žiga a poradca premiéra pre zahraničnú politiku Peter Kmec.
Debata o plyne
Momentálne neexistuje nová dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a súčasná zanikne ku koncu roka. Nie je preto vylúčené, že od januára 2020 prestane cez Ukrajinu prúdiť plyn z Ruska. Jeden z možných scenárov napríklad počíta s možnosťou vybudovania plynovodu z juhu, ako rozšírenie projektu Turkish Stream cez Srbsko a Bulharsko. Táto trasa by zásobovala aj Maďarsko a následne cez plynové prepojenie aj Slovensko.
V súčasnosti sa dodáva ruský plyn do Európy najmä cez Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko a Slovensko plynovodmi Jamal a Bratstvo a aj prostredníctvom plynovodu Nord Stream (Severný prúd) pod Baltským morom. Práve z dôvodu rastúcej spotreby zemného plynu v Nemecku sa od roku 2015 realizuje výstavba Nord Stream 2 (Severný prúd 2), prostredníctvom ktorého sa má zdvojnásobiť kapacita podmorských plynovodov.
Výstavba vyvolala vlnu nevôle zo strany Ukrajiny či Poľska, ktoré plynovod obchádza, v dôsledku čoho by prišli o zisky z tranzitu. Tranzit plynu cez územie Slovenska z Ruska prostredníctvom spoločnosti Eustream dosahuje obrat približne 700 miliónov eur ročne. Dividendy tejto spoločnosti sú významným príspevkom do slovenskej štátnej kasy.
Krajiny preto hľadajú alternatívy dodávok plynu. Poľsko v roku 2018 podpísalo dlhodobý kontrakt na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA.
V septembri minulého roka sa začalo s výstavbou vyše 160-kilometrového plynovodu medzi SR a Poľskom. Ten umožní vyššiu diverzifikáciu zdrojov zemného plynu v regióne. Krajiny strednej Európy by tak mali získať priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu a taktiež z LNG terminálov v Baltskom mori a z Nórska.
Dodávky ropy
Ďalšou témou rozhovorov by mali byť dodávky ropy. Ruská federácia predstavuje podľa dokumentu rezortu diplomacie tretieho najväčšieho svetového producenta ropy na svete po USA a Saudskej Arábii. Drvivá väčšina domácej ťažby ide práve na vývoz do zahraničia. "Vo vzťahu k Slovensku sú dodávky energonosičov predmetom dlhodobých zmlúv, predovšetkým je to Dohoda medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy z Ruska do SR a tranzitu ruskej ropy cez územie Slovenskej republiky z roku 2014 (vyprší koncom roku 2029), ako aj Zmluva o dodávkach a tranzite zemného plynu v priebehu 20 rokov medzi SPP a.s. a spoločnosťou eustream a.s. s ruským Gazpromexportom podpísaná v roku 2008 (vyprší koncom roku 2028). SR má predovšetkým záujem o zachovanie stabilných dodávok energonosičov, ako aj ich tranzitu s využitím domácej infraštruktúry," uvádza sa v dokumente ministerstva.
Koncom apríla pozastavili v dôsledku kontaminácie dovoz ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorým tečie ropa aj na Slovensko, Poľsko, Nemecko, Ukrajina a ďalšie krajiny. Problém vznikol, keď neidentifikovaný ruský výrobca kontaminoval ropu veľkým množstvom organických chloridov, ktoré sa zvyčajne používajú na zvýšenie produkcie ropy, ale musia sa odstrániť pred jej odoslaním odberateľom, pretože môžu zničiť rafinérske zariadenia. Na Slovensko začala opätovne prúdiť ruská ropa s požadovanými technickými vlastnosťami vo štvrtok 23. mája.
Sporná téma
Počas premiérovej oficiálnej návštevy sa očakáva podpis Memoranda medzi Ministerstvom hospodárstva SR a štátnou korporáciou Rosatom v oblasti využitia jadrovej energetiky pre mierové účely a Zmluvy o spolupráci medzi Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou TVEL. TVEL je ruská štátna firma, ktorá sídli v Moskve a vyrába palivo pre jadrové elektrárne – napríklad pre slovenské jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach a pre české v Temelíne a Dukovanoch.
Aktuálnou záležitosťou, ktorá bude predmetom rokovania premiéra Pellegriniho s ruským prezidentom a premiérom, bude i medializovaná správa o záveroch okrúhleho stola, organizovaného v ruskej Štátnej dume 30. mája frakciou komunistov. Jeho účastníci schválili vyhlásenie, ktorým apelujú na poslancov Štátnej dumy, aby podporili návrh zákona o udelení štatútu veterána aj príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu vyslaných v auguste roku 1968 do Československa v rámci vojsk Varšavskej zmluvy.
Premiér už tento návrh odmietol s tým, že vojenská invázia a následná 20-ročná okupácia bývalého Československa boli hrubým porušením medzinárodného práva. Od tohto nezákonného aktu sa v minulosti podľa slov premiéra postupne dištancovali sovietski aj ruskí predstavitelia, ktorí sa za túto historickú krivdu voči Čechom a Slovákom aj oficiálne ospravedlnili. Nemyslí si, že by bolo vhodné otvárať tieto historické otázky, ktoré by vniesli do vzájomných vzťahov iba zbytočné napätie.
Legitimizovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa považuje za neprijateľné aj rezort diplomacie. Ten však nepredpokladá, že by návrh prešiel, keďže ide o opakovanú iniciatívu z dielne ruskej opozičnej Komunistickej strany, ktorá doteraz nikdy nemala adekvátnu podporu pre svoj návrh.
Návšteva Petra Pellegriniho v Ruskej federácii sa koná iba mesiac po tom, čo ho začiatkom mája prijal americký prezident Donald Trump v Bielom dome.
Premiér by sa mal vrátiť na Slovensko v piatok 7. júna.