Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.06.2019, 10:30

Sudy odpadu nezmizli. V čom sú riziká PCB látok, ktoré trápia Zemplín?

Príbeh bývalej chemičky v Strážskom nie je ani po rokoch uzavretý. Znečistené vodné plochy či sudy odpadu z výroby PCB látok trápia obyvateľov východného Slovenska dodnes.

Sudy odpadu nezmizli. V čom sú riziká PCB látok, ktoré trápia Zemplín?
Zdroj: Pixabay.com - Ilustračné foto

Ani tridsať rokov od Nežnej revolúcie sa Zemplín nevie zbaviť povesti zamoreného regiónu Európy. Ekologickú záťaž, ktorá sa na východe spája s fabrikami v tzv. trojuholníku smrti, tu po sebe nechala aj niekdajšia pýcha socialistického budovateľstva Chemko Strážske.

Hoci na konci 50. rokov minulého storočia, keď sa v chemičke spustila výroba, nikto produkty z polychlórových bifenylov známych pod skratkou PCB nepovažoval za škodlivé a ich únik do prírody nikto neriešil, postoj chemikov k PCB látkam sa po rokoch ale významne zmenil.

PCB boli atraktívne, používali sa v mnohých oblastiach, napríklad ako náplne do kondenzátorov. Boli tiež súčasťou lakov a farieb či dokonca rúžov - pre ich dobrú roztierateľnosť. Práve tak sa dostávali do blízkosti človeka a prostredia, v ktorom žije.

Premiér hovoril o mimoriadnej situácii

Dnes téma ekologickej záťaže pri Strážskom opäť ožíva. Pri nedávnej kontrole zdokumentovali úradníci vyše 500 ton PBC látok uložených v starých sudoch v skladoch, ktoré vznikli ešte v čase likvidácie.

Na pretras sa dostali aj počas májového výjazdového rokovania vlády v Trebišove. Premiér Peter Pellegrini hovoril dokonca o vyhlásení mimoriadnej situácie v okrese.

„Doteraz akoby sa riešilo, kto je za to zodpovedný a kto má alebo nemá túto situáciu riešiť. Chcem oficiálne vyhlásiť, že podľa môjho názoru ide o krízovú,” citovala premiéra agentúra TASR.

Podľa Pellegriniho môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa štát nájde vinníka, od ktorého by mohol po čase vymáhať sumu za likvidáciu odpadu. „Ale našou prioritou musí byť čo najskôr dostať tie jedovaté látky preč z tohto územia," odkázal s tým, že na Slovensku sú firmy, ktoré ich vedia zlikvidovať podľa predpisov.

PCB v tuku ľadových medveďov

Podľa Ľubice Murínovej z Oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity mali PCB látky výborné chemické aj fyzikálne vlastnosti.

„Na začiatku sa nevedelo, že ide o látky perzistentné, teda látky, ktoré podliehajú rozpadu veľmi pomaly, rádovo v desiatkach rokov, bioakumulatívne - také, ktoré sa hromadia v prostredí a v potravinovom reťazci, a toxické,” približuje odborníčka.

Ukázalo sa tiež, že PCB látky sa prenášajú v atmosfére na dlhé vzdialenosti, vedci ich dokonca nachádzajú vo vzorkách tuku ľadových medveďov, aj to aj napriek tomu, že v oblastiach, kde žijú, žiadna výroba PCB nikdy nebola.

Niekedy v 70. rokoch sa výroba PCB ukončila v USA, Japonsku a niektorých ďalších krajinách, u nás však až v 1984,” hovorí Murínová.

Zdroj: Wikipedia.com - Ilustračné foto

Postupom času začali vedci dávať polychlórové bifenyly do súvislosti s mnohými dopadmi na zvieratá či ľudí.

Ukázalo sa, že nielenže u človeka poškodzujú endokrinný systém, čo sa môže prejaviť negatívnymi účinkami na štítnu žľazu, metabolizmus, reprodukčný a tiež na imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na náš nervový systém a patria medzi karcinogény 1.triedy.

Situácia vnímajú aj obyvatelia

Ľudí na východe negatívne dopady na prírodu aj zdravie človeka znepokojujú už roky.

Marianna z Brekova, obce neďaleko Strážskeho, pracovala v Chemku osem rokov. Opisuje, že PCB látky sa dostali vo veľkom množstve do voľnej prírody, napríklad v prípade odkaliska medzi obcami Nižný Hrabovec a Poša.

„Roky sa usádza nebezpečný kal v jazierku, odkiaľ sa dostáva do širokého okolia aj do spodných vôd,“ upozorňuje. Pripomína, že škodlivé bifenyly sa netýkajú len bezprostredného okolia Strážskeho, svoju cestu si našli aj do rieky Laborec, ktorá ústi v nádrži Zemplínska Šírava.

Tému PCB látok preto citlivo vnímajú aj v okolí Michaloviec. „Už ako študentka strednej chemickej školy som vedela, že tento chemický podnik sa spája s výrobou prísad a náplní do transformátorov, kondenzátorov, mazív, farieb. Človek nemusí byť ani znalý problematiky, aby pochopil, že chemický odpad má za následok dlhodobé znečisťovanie,” hovorí Michalovčanka Eva.

Murínová pripomína, že ľudia sa s PCB látkami dostávajú do kontaktu napríklad prostredníctvom kontaminovanej potravy. Vo svete ide o najmä morské ryby.

„Na Slovensku jeme ryby pomerne málo, u nás zdroj obvykle predstavujú produkty živočíšne: vajcia, mlieko, mäso, maslo či masť dochované v oblastiach kontaminovaných PCB. Ďalší spôsob expozície človeka je inhalačný, teda cez dýchacie cesty. Dermálny kontakt - cez kožu, je už v súčasnosti nepravdepodobný, vyskytoval sa u zamestnancov Chemka, ktorí s PCB prichádzali priamo do styku,“ opisuje ďalej odborníčka.

Problém je sediment

Problémy s PCB látkami by podľa jej slov pomohla riešiť tzv. remediácia, teda vyčistenie kontaminovaného prostredia.

Ako ďalej upozorňuje, na východnom Slovensku existuje napríklad stále otvorený zdroj kontaminácie prostredia PCB, a to je Strážsky kanál, do ktorého počas výroby PCB z Chemka priamo vypúšťali PCB odpad.

“Sediment v tomto kanáli obsahuje vysoké koncentrácie PCB a je posúvaný v smere toku vody ďalej do Laborca a do Šíravy. Keď sediment vyschne - pri poklese vody v kanáli, tak vietor ho roznáša do okolia. Problém nie je voda, ale sediment,” vysvetľuje.

PCB látka totiž nie sú rozpustné vo vode, ale sú naviazané na organické zložky sedimentu.

Problém mohol byť vyriešený už pred desiatimi rokmi, keď sa začala implementácia projektu Alternatívnej deštrukcie PCB pod patronátom UNIDO a Environmentálneho fondu Svetovej banky. V tomto projekte sa mali najprv likvidovať odpady v areáli Chemka a následne sa mal vyčistiť Strážsky kanál. Vláda to však odmietla. Odvtedy s tým nikto nič nerobil,“ dodáva Murínová.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 



Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.