Martin Luterán prišiel do Veľkej Británie prvýkrát ako 14-ročný. "Vtedy som musel ako Slovák čakať v dlhej rade pre nečlenov EÚ, aby som ukázal imigračnému úradníkovi svoj pas. Dnes musím čakať v dlhej rade pre členov EÚ a stačí ukázať občiansky preukaz".
Myslí si, že náš vstup do únie nepriniesol až takú revolučnú zmenu. Skôr pocítil to, keď sa na jeseň roku 2004 stal študentom Oxfordskej univerzity ako občan EÚ. "Moje školné bolo rovnako vysoké ako školné mojich západoeurópskych a Britských spolužiakov, mohol som voliť v miestnych voľbách a štipendium na doktorandský výskum som dostal od výskumnej rady zriadenej britskou vládou". Oveľa viac si ale naším vstupom do EÚ "prilepšil", najmä čo sa týka cestovania.
"Dôležitejšia výhoda súvisiaca s naším členstvom v EÚ pre mňa sú nízko-rozpočtové letecké spoločnosti lietajúce z a do Bratislavy, ktoré mi dávajú pocit, že mi cesta do Oxfordu z Bratislavy trvá skoro rovnako dlho ako vlakom do môjho rodného mesta -- Košíc."
Mladý Slovák si v Oxforde nesťažuje. Študovať do zahraničia by vraj šiel bez ohľadu na to, či by sa Slovensko stalo členom EÚ, alebo nie. "Ale teraz je to nepochybne o niečo ľahšie."