Samso (Dánsko) - Prvé veci, ktoré si všimnete, keď sa plavíte k dánskemu ostrovu Samso, sú veterné turbíny. Niektoré vyčnievajú z búrlivých vôd, iné sa vypínajú nad bujnými zelenými plochami.
21 turbín prinieslo ostrovu medzinárodný environmentálny aplaus. Sú totiž schopné pokryť celý energetický dopyt tamojších obyvateľov. A ak má ostrov energie nazvyš, posiela ju dvom susedným ostrovom. „V Dánsku je okolo šesť až sedem ton emisií oxidu uhličitého na hlavu. Na Samse máme mínus tri,“ povedal Soren Hermansen, riaditeľ Samso Energy Academy (SEA), kde s ľuďmi z celého sveta zdieľajú svoje know-how.
Samso má dĺžku 28 kilometrov a štyri tisícky obyvateľov. Jedenásť rokov po tom, čo ostrov svetu ukázal, ako uspokojiť potrebu ľudí po elektrine len z obnoviteľných zdrojov, sa chystá na ďalší krok. Podľa plánu Samso 3.0 chce ostrov kompletne zastaviť používanie fosílnych palív do roku 2030.
Klimatológovia po celom svete sa zhodujú, že využívanie fosílnych palív zvýšilo minulý aj predminulý rok emisie oxidu uhličitého v atmosfére. Tým napríklad stúpajú hladiny morí a stále častejšie čelíme extrémnym výkyvom počasia.
„Vieme, že tento plán je veľmi ambiciózny, ale musíme čím skôr konať,“ povedal riaditeľ Hermansen, architekt transformácie Samsa, ktorou sa z pôvodne agrárnej komunity stali revolucionári v obnoviteľnej energii.
Úplna stopka emisiám si bude vyžadovať kompletnú premenu dopravy, ale aj práce v poľnohospodárstve tak, aby sa emisií viac pohltilo než vypustilo do atmosféry, vysvetľuje Marcel Meijer, starosta Samsa.
Na ostrove, ktorý nemá žiadne kruhové objazdy ani semafóry, ale pýši sa druhým najväčším počtom solárnych panelov na osobu v Dánsku, je zhruba 80 percent áut miestnej vlády na elektrický pohon.
V Samse už vznikajú plány aj s bioplynom, aby sa organický odpad a biomasa mohli využívať v doprave. Napríklad aj v štátom riadenom trajekte, ktorý teraz poháňa zemný plyn. Cieľom je aj to, aby ľudia nepotrebovali doma toľko topiť a aby miestnych obyvateľov motivovali presedlať do elektroáut.
Ide o veľkú výzvu, lebo aj dánska vláda postupne začala upúšťat zo svojich „zelených“ ambícií. V poslednom indexe Climate Change Performance Index, ktorý ukazuje, ako sú na tom krajiny v boji s klimatickou zmenou, sa Dánsko umiestnilo na 15. mieste z 56 krajín. Kedysi pritom obsadzovalo prvé priečky.
Na počiatku bola kríza...
Keď Samso v roku 1997 vyhralo vládnu súťaž určenú pre lokálne komunity, ktoré by sa chceli stať energeticky sebastačné a využívať obnoviteľné zdroje, ostrov ťažila kríza. Bitúnok so sto pracovnými miestami zatvárali, ľudia odchádzali preč a importovaná energia stála ročne asi 55 miliónov dánskych korún (približne 7,3 milióna eur), opisuje riaditeľ SEA Hermansen.
Snažil sa vtedy pre komunitu nájsť riešenie a hľadal v nej podporu pre prechod na čistú energiu, pričom zdôrazňoval jej výhody: úspornosť, tvorbu nových pracovných miest a nové skúsenosti zo stavby a udržiavania veterných turbín a inštalovania solárnych panelov.
Ole Klejs Hemmingsen, člen správnej rady SEA a zároveň inštalatér, povedal, že práve to boli kľúčové dôvody, prečo si lokálni obyvatelia povedali áno a do správnej rady prišli. „Ceny ropy rástli a ľudia tak mohli s novou technológiou ušetriť peniaze,“ dodal. „Myslím, že spúšťačom bola práve vidina ušetriť. Ľudia ako ja chceli podnikať a niečo si zarobiť.“
Vláda žiadala od miestnych podporiť štátne financovanie projektu, a veľa obyvateľov Samsa spoločne prispelo 400 miliónmi dánskych korún (84 miliónov dolárov) na pobrežné turbíny. Úplne to zmenilo vzhľad ostrova, s ktorým si doposiaľ veľa ľudí spájalo najmä zemiaky.
Pestovateľ ovocia Mogens Mahler patril medzi prvých investorov. Vlastnil jednu z troch turbín, ktoré sa na jeho pozemkoch nachádzali. “V tom čase to bolo príšerne veľa peňazí. Museli sme si požičať od banky, lebo nikto toľko našetrené nemal. Som tiež ten typ, čo myslí na obnoviteľnosť, ale musí ma to aj nejako živiť,” hovorí Mahler.
V jeho dome sa teraz svieti či kúri len vďaka zelenej energii. Zhruba po deviatich rokoch sa mu navyše investícia vrátila naspäť.
Keď však cena veternej energie klesla, zrátal si, že mu to nebude vynášať zisk a turbínu pred dvomi rokmi predal veľkej spoločnosti. Teraz svoje rozhodnutie ľutuje, keďže trend sa obrátil a ceny rastú.
Nálepka „ostrova s obnoviteľnou energiou“ nedala Samsu len finančný zárobok. Lokálnym to dodalo aj trocha hrdosti, tvrdí Mahler.
Na ostrov prišlo žiť veľa nových ľudí. Lea Hesseldal-Haines sa na Samso presťahovala s manželom a tromi deťmi, pretože chceli nájsť skutočnú vyváženosť medzi pracovným a rodinným životom. “Chcela som, aby moje deti vyrastali v prostredí, ktoré sa riadi podobnými princípmi ako ja,” hovorí Hesseldal-Haines. Dnes pracuje pre SEA.
Základom je komunita
Každý rok privíta táto akadémia okolo päťtisíc návštevníkov - vedcov, politikov, novinárov a turistov z celého sveta, ktorí by chceli vedieť, ako úspech ostrova zopakovať u seba.
Hermansenova rada znie, venovať sa komunite namiesto technológii. „Najprv to musíte zredukovať na otázku, čo to dá mne? - Aby ľudia videli praktické dôvody, prečo do toho ísť,“ povedal. To potvrdzuje aj profesor Luis Munduca zo švédskej Lund University. Podľa neho boli zapojenie a účasť obyvateľov kľúčovým faktorom, prečo sa nízkouhlíková tranzícia ostrova podarila. Vládna podpora zhora a vnímanie férového a transparentného procesu boli taktiež dôležité, dodáva Mundaca.
Hermansen dúfa, že vďaka svojim skúsenostiam sa ostrovu podarí naplniť cieľ skoncovať s fosílnymi palivami. Je totiž niekoľko prekážok, ktoré ho ohrozujú - od rôznych politík, pribúdajúcich nákladov až po tlak trhu.
Súčasťou plánu Samso 3.0 je aj výstavba továrne na bioplyn. Stále však platí, že bioplyn v súčasnosti nedokáže konkurovať lacnému zemnému plynu, čo zase odrádza investorov.
Navyše, dánska vláda vysiela znepokojivé signály, že príliš rýchly „zelený prechod“ bude pridrahý a zdražia sa tým dánske produkty pre export, dodáva Hermansen.
Ostrovné turbíny už budú mať 20. narodeniny a skôr či neskôr musí dôjsť k výmene, tvrdia členovia správnej rady SEA. To všetko v čase, keď dotácie stále klesajú.
Do istej miery je prekážkou aj spôsob života - Hermansen jazdí na elektromobile, ale pripúšťa, že fosílnym palivám sa nedokáže vyhnúť úplne, keď jeho práca spočíva aj v cestovaní po svete.
Každopádne zostáva optimistou, ostrov podľa neho prekážky prekoná. Keď projekt s čistou energiou pred vyše 20-timi rokmi začínal, ľudia naokolo mu hovorili, že sa to nikdy nepodarí. „A my sme to zvládli.“
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
