Podnikatelia, ktorí chcú podnikať aj v inej krajine EÚ, majú málo informácií o tom, aká je prax pri registrácii činnosti v tejto krajine. Informácie o podnikateľskom prostredí v únii možno získať v Euro info centre, ktoré je súčasťou Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (www.eic.sk). Centrum môže podnikateľovi pomôcť získať aj informácie o možnostiach nadviazania spolupráce s podnikateľmi z iných krajín únie.

Obmedzenia podnikania
Základom legislatívy EÚ je voľný pohyb osôb, tovarov a služieb. Podľa tohto práva každý občan členského štátu má právo začať slobodne podnikať či prevádzkovať živnosť v inom členskom štáte. Jediným kritériom je splnenie podmienok, ktoré na registráciu jeho odboru platia v cieľovej krajine. Tam by k nemu mali pristupovať rovnako ako k vlastným občanom. Problémové sú iba tie živnosti, ktoré sú u nás voľné, ale inde je pre ne potrebné vzdelanie alebo prax. Každá krajina má právo regulovať podnikanie na základe živnostenských oprávnení vydaných v iných členských krajinách.

Nemecko
Reguluje počas siedmich rokov vybrané služby. Ide o stavebníctvo a príbuzné odvetvia, upratovacie služby -- priemyselné upratovanie a úprava interiérov.

Rakúsko
Rakúsko obmedzuje podnikanie na základe živnostenských listov v stavebníctve a v príbuzných odvetviach, v upratovacích službách (priemyselné upratovanie), v úprave kameňa, v obrábaní kovových materiálov, v úprave parkov a záhrad, obmedzuje podnikanie aj v sociálnej práci, v opatrovaní v domácnosti a v bezpečnostných službách.

Sústavné podnikanie
Ak chce podnikateľ v inej členskej krajine sústavne podnikať, má viaceré registračné povinnosti. Musí požiadať krajinu, kde chce podnikať, o vydanie živnostenského oprávnenia. Okrem regulačných obmedzení (takých ako v Rakúsku a v Nemecku), niektoré krajiny vyžadujú pri určitých podnikateľských činnostiach, aby sa firma zaregistrovala aj v profesijnej komore. Podnikateľ sa tiež musí zaregistrovať u príslušného správcu dane i na úrade sociálneho zabezpečenia.

Priame podnikanie
Slovenskí podnikatelia, ktorí majú živnostenské oprávnenie vydané na Slovensku, môžu vykonávať služby pre zahraničných zákazníkov na obchodnej báze. Aby podnikateľ mohol uzatvoriť obchodnú zmluvu o poskytovaní služieb so zahraničným partnerom, musí mať na to živnostenské oprávnenie a tento jeho predmet podnikania musí byť zapísaný aj v živnostenskom registri SR. So slovenským živnostenským listom možno podnikať len na Slovensku. Ak chce slovenský podnikateľ podnikať na území iného členského štátu únie, muselo by ísť o náhodnú a nepravidelnú pracovnú činnosť. Napríklad v prípade ojedinelého prevozu tovaru alebo pasažierov z členskej krajiny na územie SR. Vyplýva to z § 10, ods. 7 zákona č. 106/2002 Z. z. o živnostenskom podniku (živnostenskom podnikaní). Podľa § 2 tohto zákona sa pritom za živnosť považuje sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na účel dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Najdôležitejšou podmienkou je vykonávanie živnosti sústavne. Pri kontrole takejto náhodnej činnosti na území EÚ si musí podnikateľ živnostenský list overiť na odbore živnostenského podnikania ministerstva vnútra. Takéto overené živnostenské oprávnenie je dokladom, že náhodnú činnosť nevykonáva podnikateľ v inej krajine EÚ nelegálne. Pravosť živnostenského listu, koncesnej listiny, výpisu zo živnostenského registra sa overí v slovenskom jazyku po predložení originálu alebo notárom overenej kópie. Samozrejmosťou je predloženie tohto overeného dokladu do cudzieho jazyka krajiny, kde chce podnikateľ podnikať.