Taliban v roku 2019 už nie je tou istou organizáciou, akou bol v roku 2001, a Američania nebudú chcieť z krajiny odísť bez konštruktívneho riešenia ako porazená mocnosť.
Aj preto sa Afganistan nemusí po avizovanom odchode amerických vojsk nutne vrátiť do stavu, v akom sa nachádzal pred americkou inváziou.
V rozhovore pre TASR to pri príležitosti sobotňajších rokovaní predstaviteľov USA a Talibanu v katarskej metropole Dauha konštatoval Slavomír Horák z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe.
Z hľadiska motivácie Spojených štátov sadnúť si za rokovací stôl s predstaviteľmi afganského fundamentalistického hnutia Taliban Horák nepredpokladá, že ide o faktické uznanie porážky.
Rokovania trvajú už niekoľko rokov
Pripúšťa pritom, že v kratšom časovom horizonte "existuje silný tlak zo strany súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť angažmán v Afganistane, tak ako aj v iných častiach sveta".
Poukazuje však na fakt, že americkí vyjednávači "vedú striedavo rokovania s Talibanom už niekoľko rokov", s cieľom dosiahnuť všeobecnú dohodu "o usporiadaní Afganistanu po odchode spojeneckých vojsk". Taktiež Trump podľa neho nehodlá odísť z krajiny bez konštruktívneho riešenia - ako porazený.
Analytik tiež nepredpokladá, že Taliban by bol schopný po odchode spojeneckých vojsk automaticky ovládnuť celý Afganistan, a to aj napriek tomu, že je "v krajine reálnou a významnou silou".
"Podľa rôznych informácií kontroluje hnutie v súčasnosti (priamo) približne 11-15 percent územia Afganistanu a na ďalšej približne tretine krajiny je jeho prítomnosť viditeľná, či už v podobe buniek, bojových akcií, alebo aspoň vo forme teroristických útokov".
Plánom je vytvorenie islamskej vlády
Horák v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na polovicu Afganistanu sa vplyv Talibanu prakticky vôbec nevzťahuje, čo však automaticky neznamená, že sú tieto oblasti spravované ústrednou vládou.
Plánom Talibanu je podľa nedávnych vyhlásení jeho hovorcu Muhammada Suhajla Šáhína vytvorenie inkluzívnej islamskej vlády v koalícii s ostatnými silami v krajine.
Horák však nepredpokladá, že po prípadnom vytvorení takejto vlády by sa Afganistan vrátil do čias pred americkou inváziou v roku 2001.
"Je nutné uvedomiť si, že Taliban v roku 2019 je iný ako Taliban pred rokom 2001. Zatiaľ čo niekdajšiu organizáciu by sme mohli označiť ako extrémne konzervatívnu stranu, čerpajúcu z tradícii juhoafganského vidieku, súčasní predstavitelia Talibanu majú omnoho širší obzor... V nimi spravovaných provinciách existuje dnes prepracovanejší systém správy, než tomu bolo v svojím spôsobom revolučných rokoch 1996-2001."
Dobre to podľa analytikovho názoru ilustruje sféra školstva, v ktorej Taliban síce kladie značný dôraz na výučbu koránu, "avšak školstvo ako také neodmieta, a to ani pre dievčatá".
Trump chce stiahnuť vojakov
Pokiaľ by predsa len Taliban po odchode spojencov z Afganistanu chcel pristúpiť k agresívnejšej politike, nezaobišlo by sa to bez intenzívnych bojov. Hnutie totiž podľa Horáka už nemá exkluzívne postavenie ako bašta islamského extrémizmu a o vplyv by musel bojovať aj s inými fundamentalistickými skupinami - vrátane Islamského štátu.
Donald Trump by chcel ukončiť pôsobenie amerických vojsk v Afganistane, ktoré predstavuje vôbec najdlhšiu operáciu armády USA v zahraničí. Americkí činitelia vlani v decembri uviedli, že Trump hodlá z Afganistanu stiahnuť polovicu z dovedna 14-tisíc amerických vojakov.
Prebiehajúce rozhovory osobitného vyslanca USA pre afganský mierový proces Zalmaya Khalilzada s predstaviteľmi Talibanu by mali v katarskej metropole Dauha pokračovať 29. júna.