Potenciálni noví lídri EÚ sú podľa maďarského premiéra Viktora Orbána ľuďmi, "ktorí rešpektujú Maďarsko a poznajú dejiny strednej Európy". Dodal tiež, že "rozumejú dôležitosti kresťanskej kultúry". Informoval o tom spravodajský portál Politico.eu.

​Orbánov poľský kolega Mateusz Morawiecki na tlačovej konferencii po skončení summitu EÚ v Bruseli v utorok večer uviedol, že "naše ciele boli dosiahnuté".

Babiša teší neúspech volebných lídrov

"Nová éra si žiada nových ľudí a my sme to umožnili, keď sme vybrali nových ľudí," vyhlásil, pričom zdôraznil, že Poľsko spája s kandidátkou na post šéfa EK Ursulou von der Leyenovou mnohé: priemyselná politika, hospodárska súťaž, inovácie, ako aj postoj k NATO a Rusku.

Predseda českej vlády Andrej Babiš vyjadril nádej, že 21 českých europoslancov bude postupovať jednotne a pri hlasovaní 16. júla von der Leyenovú podporia.

"Pre nás je dôležité to, že sme - Česko a krajiny Vyšehradu spoločne s Talianskom - zabránili presadeniu spitzenkandidáta. Od začiatku sme tento systém kritizovali, odmietame ho. A nakoniec sme boli úspešní," vyhlásil Babiš.

K dlhoročnému holandskému a európskemu politikovi Fransovi Timmermansovi mali v uplynulých dňoch premiéri Česka, Maďarska a Poľska rad výhrad: od jeho údajného promigračného postoja cez zaujatosť a neznalosť strednej Európy a obvinenie z názorovej blízkosti ku komunizmu až po osočenie, že je "mužom Georgea Sorosa", filantropa podporujúceho občiansku spoločnosť, ktorého najmä Budapešť vníma ako svojho nepriateľa.

Salvini chce meniť pravidlá

Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini v reakcii na nominácie, ktoré vzišli z vrcholného summitu, uviedol, že "bez ohľadu na mená je dôležité, aby sa pravidlá v Európe zmenili, počnúc imigráciou, znížením daní a hospodárskym rastom. A v tejto bitke Taliansko konečne bude protagonistom".

Rakúska kancelárka Brigitte Bierleinová vyjadrila radosť, že "po mnohých hodinách a niekoľkých dňoch a nociach diskusie viedli k veľmi, veľmi dobrému výsledku." Dodala, že ju veľmi teší, že po prvý raz je kandidátom na predsedu Európskej komisie žena. "Toto je historický moment," uviedla.

Fínsky premiér Antti Rinne povedal, že je veľmi spokojný s rodovou rovnováhou na najvyšších pozíciách v EÚ.

Rovný počet mužov a žien

Vyhlásil tiež, že "nám je trochu ľúto", že fínski kandidáti nemohli byť na čele Európskej centrálnej banky (ECB). Zároveň však ocenil, že čela ECB by mala viesť Christine Lagardová, pôsobiaca nateraz na poste šéfky Medzinárodného menového fondu.

Rovný podiel žien a mužov na vedúcich pozíciách v európskych inštitúciách uvítal aj španielsky premiér Pedro Sánchez i jeho švédsky kolega Stefan Löfven.

V podobnom duchu sa vyslovila aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyjadrila potešenie nad tým, že "Ursula von der Leyenová sa teší dôvere" krajín naprieč celým blokom. Uviedla tiež, že "je dobrým znamením, že žena môže byť predsedníčkou Európskej komisie".

Írsky premiér Leo Varadkar dohodu o nomináciách uvítal ako "veľmi dobrý balík" mien, medzi ktorými sú "niektorí naozaj dobrí". Dodal tiež, že je "veľmi rád, že máme dve ženy vo veľmi vysokých funkciách". Podľa jeho názoru "to ešte raz vysiela správu, že Európa vedie v oblasti rodovej rovnosti pred ostatnými časťami sveta".

Dodal, že je rád, že európskym ľudovcom (EPP), kam sa aj on sám radí, zostal post predsedu Európskej komisie.

Otázky životného prostredia

Na margo faktu, že na vrcholných postoch v európskych inštitúciách sa nedostal nijaký predstaviteľ zelených, Varadkar povedal, že "zelení už nemajú monopol" na otázky súvisiace s ekológiou. Vyhlásil, že budúca Komisia a Rada budú mať záujem o otázky životného prostredia bez ohľadu na nominácie.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že aliancia je pripravená spolupracovať s novým vedením EÚ.

Vo svojom tvíte Stoltenberg napísal: "Tešíme sa na začiatok spolupráce s novým vedením EÚ." Dodal, že "v tomto nepredvídateľnom svete" je spolupráca NATO a EÚ dôležitejšia a tesnejšia ako kedykoľvek doteraz.

Výsledky rokovania

Schôdzka šéfov štátov a vlád členských štátov EÚ sa v utorok skončila zverejnením oznámenia, že nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová bola nominovaná za predsedníčku Európskej komisie (EK) a belgický premiér Charles Michel je nominantom na post predsedu Európskej rady.

Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).

O týchto nomináciách bude následne hlasovať Európsky parlament, ktorý vzišiel z májových volieb.