Dhaka - Ako veľa chudobných Bangladéšanov, aj 33-ročný Komol Shohlagar si myslel, že odísť za prácou do zahraničia mu zmení život. Zmenilo - len nie tak, ako dúfal.
Shohlagar vycestoval do Líbye vďaka pašerákom v nádeji, že sa dostane do Európy. No keď tam prišiel, pašeráci ho zotročili a musel vymáhať peniaze od vlastnej rodiny.
Tá zaplatila 14-tisíc dolárov, aby ho získala späť - a tieto peniaze si musela požičať od banky. Po tom, čo sa minulý rok konečne vrátil do Bangladéša, nenašiel si prácu a skončil zadĺžený. Všetky tieto okolnosti ho dotlačili až k myšlienkam na samovraždu.
„Naozaj som mal depresiu. Moja rodina si požičala veľké množstvo peňazí, aby ma zachránila,“ povedal Shohlagar pre Thomson Reuters Foundation.
„Veritelia chodili každý druhý deň k nám domov a vyhrážali sa nám. Boli dni, keď som myslel na to, že vezmem lano a obesím sa.“
Charity v Bangladéši hovoria, že podobné vnútorné boje musia prežívať tisícky vracajúcich sa migrantov a pomoci od štátu je málo.
Veľa z nich sa stalo obeťami obchodovania, a odškodnenia sa nedočkajú. Bangladéš je krajina závislá na remitenciách zo zahraničia (peniaze, ktoré migrant zarába a posiela domov) a podporuje svojich obyvateľov hľadať si prácu v zahraničí.
Oficiálne dáta hovoria, že v minulom roku si minimálne jeden milión Bangladéšanov našlo prácu v zahraničí. Ide o vôbec najvyššie zaznamenané číslo v histórii.
Problémom je, že systém je postavený do veľkej miery na nelicencovaných sprostredkovávateľoch, čím sa otvárajú dvere podvádzaniu a obchodovaniu s ľuďmi.
Typickým príkladom je udalosť z minulého mesiaca - 64 Bangladéšanov, ktorí dúfali v lepší život v Európe, museli zachraňovať z člnu v Tunisku. V máji sa zase 37 migrantov utopilo po tom, čo sa ich čln prevrátil.
„Štát nemá dostatočný systém, aby vedel podporiť navrátilcov,“ hovorí Shariful Hasan, ktorý vedie migračné oddelenie mimovládnej organizácie BRAC.
„Celá naša politická agenda sa sústreďuje na to, aby sme posielali ľudí do zahraničia. Nemáme ani systém na to, aby sme dokázali spočítať celkový počet ľudí, ktorí sa každoročne vracajú,“ vysvetľuje Hasan.
„Aktuálne aspoň zabezpečujeme, aby sa obete dostali naspäť do svojich rodín,“ povedal. „S tými kapacitami, ktoré máme k dispozícii, je možné zatiaľ len toto. Pracujeme s dievčatami, s ktorými sa obchodovalo v Indii. Máme tiež útulne pre obete. Ale ak ide o poradenstvo, nezvládli sme to urobiť efektívne. Musíme náš systém rozviť.“
Falošný prísľub
Neexistujú ani oficiálne dáta k tomu, koľko migrantov bolo podvedených. Charity však spomínajú tisícky tých, čo sa každoročne vracajú, lebo boli obeťou podvodu.
Štúdia z dielne Refugee and Migratory Movements Research Unit, organizácia pre práva migrantov, uvádza, že 51 percent navrátených migrantov bolo cestou do zahraničia podvedených alebo zažilo nehumánne zaobchádzanie. Navyše, každý piaty človek, ktorý zaplatil prevádzačom, sa podľa štúdie ani nedostal z krajiny von.
Príbehy podobné tomu Shohlagarovmu sú v Bangladéši časté.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá pomáha aj vracajúcim sa migrantom, hovorí, že mnoho z nich nemá na výber a cestu do zahraničia musí absolvovať znova - aby dokázali domáci dlh splatiť.
„Stupňujúci tlak veriteľov spôsobuje, že migranti nemôžu zostať doma, keďže nemajú ako splatiť dlh,“ vysvetľuje Pravina Gurung, šéfka migrácie a rozvoja v IOM. „Neschopnosť ekonomickej sebastačnosti, sociálnej reintegrácie a psychosociálne utrpenie spôsobuje, že sa znova pokúšajú migrovať, znova si požičiavajú a mnohí z nich spáchajú samovraždu.“
40-ročný Mohammad Jakir Hossen pracoval ako technik v textilnej továrni. Potom zaplatil prevádzačovi v nádeji, že ho vezme do Talianska, aby si našiel lukratívnejšiu prácu. Namiesto toho ho priviezli do Líbye, kde mu prevádzači sľúbili, že ho do Talianska vezmú - samozrejme, nevzali a donútili ho pracovať v Líbyi.
Na ceste naspäť do Dhaky sa zamestnal vyrábaním krabíc na ovocie. Len s mizivou nádejou, že by si zarobil päťtisíc dolárov, ktoré si požičal na cestu do vysnívaného Talianska. No Hossen hovorí, že by to chcel urobiť znova.
„Možno si myslíte, že som blázon, ale ak by som dostal šancu, požičal by som si znova,“ hovorí Hossen. „Päť ľudí, vrátane mojej starnúcej matky, sú odo mňa závislí. A to, koľko zarábam teraz, jednoducho nestačí.“
BRAC, jedna z mála lokálnych organizácií, ktorá podporuje navrátených migrantov, má takzvaný „trojbodový prístup“, vysvetľuje Hasan. Spočíva v praktickej pomoci pri návrate, finančnej pomoci a poradenstve.
Kamal Chowdhury, profesor na Katedre klinickej psychológie na Univerzite v Dhake, takéto poradenstvo migrantom poskytuje. Niektorí boli podľa neho znásilnení či sexuálne obťažovaní a všetci vždy potrebovali pomocnú ruku.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
