New York – Eliminovať extrémnu chudobu a hlad vo svete. To sú dva z hlavných cieľov udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov (OSN) do roku 2030. V analýze OSN z minulého týždňa sa však konštatuje, že pri súčasných trendoch sa nepodaria naplniť. Počet ľudí, ktorí si musia denne vystačiť s dolárom a 90 centami, síce klesá, ale nie dostatočne rýchlo. A ľudí s nedostatkom potravín dokonca v posledných rokoch pribúdalo. V oboch prípadoch je hlavným vinníkom zmena klímy, píše agentúra AP.
Nová správa OSN mapuje plnenie 17 cieľov, ktoré svetoví lídri prijali v roku 2015. Autori hovoria aj o úspechoch – napríklad 49-percentnom poklese v úmrtnosti detí v období od začiatku milénia do roku 2017. Pozitívnou správou je aj to, že 90 percent ľudí na svete má prístup k elektrine.
Zástupca generálneho tajomníka OSN pre ekonomické a sociálne otázky Liou Čen-min ale tvrdí, že pred medzinárodným spoločenstvom stále stoja „kolosálne“ výzvy. Najurgentnejší je podľa neho boj s klimatickou zmenou, ktorá podľa neho môže „ovplyvniť pokrok urobený za posledné desaťročie“ v eliminácii chudoby a zlepšovania kvality života po celom svete.
Najvýraznejšie môžeme podľa Lioua klimatickú zmenu vidieť v poľnohospodárstve – čo je pre boj s hladom kľúčová oblasť. OSN odhaduje, že v roku 2017 bolo vo svete 821 miliónov podvyživených ľudí. V roku 2015 to bolo pritom menej – 777 miliónov ľudí. Liou to označil za tragédiu pre medzinárodné spoločenstvo. Najhladujúcejšou oblasťou je podľa analýzy subsaharská Afrika, kde medzi rokmi 2014 a 2017 pribudlo 42 miliónov podvyživených obyvateľov.
Počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe síce v roku 2018 podľa OSN klesol na 8,6 percent celosvetovej populácie, no aj tak sa zrejme nepodarí zbaviť sa jej. Pokles sa totiž začína spomaľovať a analýza odhaduje, že s mizivým denným rozpočtom bude musieť hospodáriť stále zhruba šesť percent ľudí. „Extrémna chudoba sa dnes dotýka hlavne vidieckeho obyvateľstva. Čím ďalej tým viac ju prehlbujú násilné konflikty a klimatická zmena,“ píše sa v dokumente.
Experti OSN tiež varujú pred zrychľujúcim sa úbytkom biodiverzity, pričom „riziko vyhynutia druhov sa za posledných 25 rokov zhoršilo o takmer desať percent.“ Investície do fosílnych palív pritom podľa správy zostávajú vyššie než investície do „klimatických opatrení“.
„Je úplne zjavné, že k tomu, aby sme spustili sociálnu a ekonomickú transformáciu, ktorú potrebujeme pre splnenie cieľov do roku 2030, musíme mať oveľa hlbšiu, rýchlejšiu a ambicióznejšiu reakciu,“ komentoval závery generálny tajomník OSN António Guterres.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
