S hrozbou ruskej invázie na Ukrajinu sa väčšina západných spojencov snaží podporiť Kyjev a upokojiť zraniteľných členov Severoatlantickej aliancie. Nemecko sa však vydalo inou cestou a dáva prednosť ruským záujmom pred záujmami Západu, napísal Tom Rogan na stránkach amerického denníka The Wall Street Journal. Preferencie Berlína sú podľa neho lacný plyn, vývoz áut do Číny a pokojný ruský prezident Vladimir Putin.
Postoj Berlína podľa denníka odhalil znepokojujúcu skutočnosť, že vo vzťahu k dvom najzávažnejším hrozbám pre Spojené štáty v povojnovom období - Rusku a Číne - už Nemecko pre USA nie je dôveryhodným spojencom. Aktuálne dianie na Ukrajine by potom podľa Rogana mohlo Nemecku posadiť na plecia bremeno zodpovednosti.
Odmietlo dodať zbrane
Nemecko odmietlo dodať zbrane Ukrajine a aktívne bráni Estónsku, aby tak urobilo. Británia v posledných dňoch letecky dopravila na Ukrajinu protitankové zbrane a uskutočnila lety súvisiace so zberom spravodajských informácií o Ukrajine. Zatiaľ čo spravodajské lety mierili najkratšou cestou z Británie na Ukrajinu, teda cez nemecký vzdušný priestor, lietadlá prepravujú zbrane sa mu vyhli, píše WSJ.
Britské ministerstvo obrany vzdušnú obchádzku bagatelizuje a uviedlo, že o prelet ani nežiadalo. Podľa Rogana to je dôkaz, že Británia nechcela nútiť nový nemecký kabinet kancelára Olafa Scholza, aby sa rozhodol, na koho strane stojí.
Ďalším príkladom citovaným WSJ je prístup Berlína k plynovodu Nord Stream 2, ktorým má do Európy prúdiť plyn z Ruska. Nemecké regulačné úrady trvajú na tom, že plynovod nesmie byť uvedený do prevádzky, kým nesplní všetky normy. Naopak Putin ho chce spustiť čo najskôr, a tak Rusko na viac ako tri mesiace prerušilo dodávky uhlia na Ukrajinu a ruský štátny podnik Gazprom na mesiac obrátil tok plynu plynovodom Jamal.
"Energetické vydieranie", ako správanie Ruska WSJ označuje, vysvetľuje podporu amerických republikánov a donedávna aj demokratov sankciám proti Nord Streamu 2. Demokratickí senátori však nakoniec minulý týždeň odmietli podporiť ďalšie uvalenie sankcií na plynovod. Demokrati tvrdia, že sankcie nie sú nevyhnutné, pretože Nemecko by plynovod neprevádzkovalo, ak by Rusko napadlo Ukrajinu.
Nemecká ministerka obrany na otázku WSJ uviedla, že tieto dve témy nechce miešať a podľa Scholza je čas na "nový začiatok" vzťahov s Putinom.
Problematický vzťah k Číne
Nemecko sa tiež vzdalo svojho cieľa dávať na obranu dve percentá, ku ktorým sa zaviazalo ako člen NATO, a dáva len 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Krajina tiež povolila výskum ruských chemických zbraní na svojom území.
Vzťah Nemecka k Číne je tiež problematický, píše WSJ. Krátko pred nástupom do úradu administratíva amerického prezidenta Joea Bidena požiadala vtedajšiu kancelárku Angelu Merkelovú, aby odložila obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a Čínou. Tá na to reagovala urýchlením rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu ešte pred Bidenovým nástupom do úradu. To bolo síce nezdvorilé, ale nie prekvapivé, píše WSJ.
"Myslíme si, že je dôležité urobiť všetko pre to, aby svet medzinárodne spolupracoval, a akékoľvek kroky treba v každom prípade starostlivo zvážiť," uviedol Scholz na otázku WSJ, či podporí bojkot olympijských hier v Číne, ktoré začínajú už o niekoľko dní. WSJ to prekladá ako jasné odmietnutie bojkotu.
Hodnota nemeckého vývozu do Číny je 150 miliárd dolárov ročne, veľkou položkou je automobilový priemysel.
Hoci Nemecko tvrdí, že mu záleží na demokratickom medzinárodnom poriadku, nedostatok skutočného záujmu sa rýchlo prejaví. Biden síce zatiaľ o Nemecku hovorí ako o jednom z najdôležitejších spojencov, ale vzhľadom na politiku Berlína voči Rusku a Číne je otázkou, ako dlho ešte Bidenovo tvrdenie obstojí, píše The Wall Street Journal.