Diplomati členských krajín EÚ v utorok na zasadnutí Rady Únie pre všeobecné záležitosti v Bruseli schválili aktualizáciu pravidiel na uľahčenie bezpečného a voľného pohybu po Únii počas pandémie ochorenia Covid-19 a s tým spojenú platnosť covidpasov.
Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS), ktorého cituje spravodajca TASR.
Slovenský diplomat pripomenul, že krajiny EÚ pozorne sledujú vývoj pandémie a aj to, že variant omikron sa postupne presúva zo západu Európy na východ.
A hoci niektoré krajiny hlásia, že vrchol novej vlny majú za sebou, maximálna koordinácia členských krajín je naďalej potrebná, upozornil.
"Viacerí vyzvali na to, aby sme chránili jednotný trh EÚ, k čomu patrí aj sloboda pohybu. Mnohé krajiny sa prihovárali za to, aby sa reštrikcie, ktoré sa prijímajú, boli zásadné a zbytočne neobmedzovali slobodu pohybu v rámci Únie, obzvlášť pokiaľ ide o zaočkované osoby," vysvetlil.
Ministri poľa jeho slov hovorili aj o ďalšom osude covidpasov. Klus v rámci debát nastolil otázku, ako sa stavať k osobám, ktoré sú zaočkované prvou dávkou v jednej členskej krajine a ďalšou dávkou v inej krajine EÚ.
"Nie vždy sa to dá kompatibilne zvládnuť, a preto je tu výzva pre členské štáty, aby sme zdieľali dobré skúsenosti a dobrú prax. Vyzvali sme tiež Európsku agentúru pre lieky, aby čím skôr odporučila, ako ďalej postupovať s očkovaním násťročných alebo detí a ako vnímať ich covidové certifikáty," opísal situáciu Klus.
Zároveň potvrdil platnosť dohody, ktorú šéfovia vlád a štátov dosiahli na decembrovom summite EÚ, že od 1. februára končí platnosť covidpasov, ktoré boli vydané v máji 2021.
"Každá jedna nová očkovacia dávka predlžuje platnosť covidpasu na maximálne deväť mesiacov," upozornil Klus. A dodal, že to platí aj pre tretiu (respektíve druhú) posilňovaciu dávku. Niektoré krajiny však uplatňujú aj kratšiu, maximálne šesťmesačnú platnosť covidových preukazov.
Témou debát na zasadnutí Rady ministrov bola aj výzva viacerých krajín EÚ ustúpiť od regionálneho hodnotenia pandemických rizík v prospech posudzovania miery rizika u jednotlivcov.
Klus pripomenul, že Slovensko túto prax už využíva, priznal však, že stále existuje priestor na užšiu koordináciu krokov s ostatnými krajinami a na lepšie posudzovanie návštevníkov nie podľa pandemickej situácie krajiny Únie, z ktorej prichádzajú, ale najmä podľa toho, či spĺňajú podmienky očkovania alebo prekonania choroby COVID-19.
V neposlednom rade sa diskusie týkali aj rôzneho prístupu k občanom tretích krajín. Klus uviedol, že existujú rozdielne pozície členov eurobloku aj voči Británii.
Slovensko napríklad malo doteraz iné pravidlá pre návštevu britských občanov ako niektoré iné členské krajiny, a preto aj tu majú logiku výzvy na väčšiu mieru harmonizácie postupov, dodal.