Politická kultúra podľa slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej v súčasnosti potrebuje menej marketingu a viac pravdivosti a autenticity. Povedala to v sobotu vo švajčiarskom meste Ascona pri preberaní Európskej ceny za politickú kultúru. Tú Čaputová podľa vlastných slov vníma aj ako ocenenie ľudí na Slovensku, stotožnených so zmenou, ktorú ona reprezentuje.
Prezidentka je presvedčená, že politici sú zodpovední za tón, náladu aj fakty vo svojich verejných vystúpeniach. Kampaň za brexit alebo šírenie hoaxov o utečencoch vníma ako varovanie.
Ľudia na Slovensku ukázali zrelosť
"Je to vysoká hra a vysoká zodpovednosť, ktorá presahuje naše kandidatúry, aj naše funkcie a súvisí s tým, či vôbec ľudia budú veriť demokracii a politickým reprezentantom," myslí si Čaputová, podľa ktorej nedôvera otriasa základmi celej Európy.
Ako príklad pozitívnej zmeny naopak uviedla demonštrácie, ktoré sa na Slovensku uskutočnili po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"Aj v iných európskych krajinách ľudia volajú po zmene avšak pokoj a slušnosť desiatok tisíc ľudí nie je vždy samozrejmosťou. Ľudia na Slovensku ukázali zrelosť," poznamenala Čaputová.
Hodnoty Únie musia dodržiavať všetci
Vo svojom prejave prezidentka hovorila aj pretrvávajúcom delení Európskej únie na východ a západ. To podľa nej vychádza z nedostatku dôvery a porozumenia.
"Je dôležité vnímať historický kontext východoeurópskych krajín a zároveň nezľaviť z požadovaných hodnôt EÚ. Ich dodržiavanie však musí byť vyžadované od všetkých rovnako, bez ohľadu na geografické umiestnenie, či dĺžku členstva v EÚ," konštatovala.
Európsku cenu za politickú kultúru už niekoľko desaťročí udeľuje Nadácia Hansa Ringiera. Jej zatiaľ posledným držiteľom je austrálsky historik Christopher Munro Clark, ktorý si ju prevzal 4. augusta 2018. V minulosti bola udelená viacerým osobnostiam európskej politiky, napríklad nemeckému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi, predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, srbskému prezidentovi Borisovi Tadičovi, predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi či nemeckému ministrovi zahraničných vecí Hansovi-Dietrichovi Genscherovi.