Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.09.2019, 16:54

Horúčavy, tečúci asfalt a výpadky prúdu. Mestá sa menia na nehostinné nory

  • Vplyv klimatických zmien na život v mestách bude rozsiahly.
  • Podľa pesimistických predpovedí sa napríklad v Spojených štátoch očakávajú dramatické následky od naozaj rozsiahlych výpadkov elektriny po kolapsy infraštruktúr.
  • Mnohí však prichádzajú s inováciami, ako sa prispôsobiť novej situácii, ktorú ľudia mohli naposledy okúsiť tento rok v lete.
Horúčavy, tečúci asfalt a výpadky prúdu. Mestá sa menia na nehostinné nory
Zdroj: Reuters

Rekordné horúčavy a nebývalé dažde tohtoročného leta opäť naznačili, ako sa klíma mení. Tieto zmeny pôsobia nerovnomerne na americké mestá, kde žije vyše 80 percent americkej populácie,. A nie je to spôsobené len veľkosťou ich populácie, ale aj ich existujúcou a často nedostačujúcou infraštruktúrou.

"Zrejme za 50 či 60 rokov bude život v niektorých mestách neznesiteľný," hovorí podľa denníka The Guardian Kurt Shickman z americkej agentúry Global Cool Cities Alliance. Založil ju v roku 2011 v snahe hľadať cesty k chladnejšej klíme práve v mestách.

V mestských oblastiach sú vlny horúčav úmorné najmä kvôli doprave, priemyselným prevádzkam, sálajúcemu betónu a asfaltu. A práve v mestách - najmä v ich chudobných oblastiach - často dochádza po dažďoch k tým najhorším záplavám.

"Ľudia do mestských oblastí prichádzajú a nedajú sa zastaviť," hovorí Chandana Mitrová, ktorá na Auburnskej univerzite v Alabame študuje vplyv horúčav na mestá.

Mitrová zažila klimatické zmeny v Indii, vo svojej rodnej Kalkate, a teraz ich vývoj sleduje v Auburne. "Každý má tendenciu žiť v meste a je z toho chaos," dodáva.

Za pol storočie ako v púšti

Tento rok publikovaná štúdia Marylandskej univerzity predpovedá, ako bude v amerických mestách v roku 2080. Priemerný nárast teploty odhaduje na 4,5 stupňa Celzia a posun vyšších teplôt a sucha na mape amerických miest na sever tipuje na 850 kilometrov. V New Yorku by tak mohlo byť v roku 2080 ako teraz v arkansaskom Jonesbore, kde sú extrémne teploty už bežnou záležitosťou

Po skupine rokov s rekordnými horúčavami a záplavami za sebou musia už americké mestá zápasiť s dôsledkami týchto zmien. Na prvom mieste sú to straty na ľudských životoch. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zomrie v USA každý rok 658 ľudí na následky horúčav.

Len v rokoch 1999 až 2010 vyvolali horúčavy v USA 8081 úmrtí, ktoré postihli najmä najstarších, najmladších a najchudobnejšiu populáciu. Lucy Hutyrová, profesorka ekológie Bostonskej univerzity, k tomu pripomína, že v rozpálených mestských oblastiach sa ľuďom horšie spí a majú potom následné zdravotné ťažkosti.

Znečistenie vzduchu sa za horúcich dní tiež zhoršuje, takže pri otvorených oknách trpia ľudia navyše dýchacími ťažkosťami. K tomu teplejšie a vlhké podnebie vyvoláva zrážky a následné záplavy sú taktiež na vzostupe. Podľa americkej Národnej meteorologickej agentúry len tento rok zomrelo v USA kvôli záplavám 78 ľudí.

Ako Newyorčania už tento rok zažili, nadmerné horúčavy vedú spolu s vyššou spotrebou elektriny, okrem iného aj kvôli klimatizácii, tiež na kolapsy energetickej prenosovej sústavy. K tomu pribúdajú ďalšie ťažkosti s infraštruktúrou.

Asfalt sa za vysokých teplôt rozteká, železničné koľaje sa rozťahujú a dokonca aj letiská majú problémy. Horúci vzduch je redší a za určitých okolností nedovoľuje lietadlám vzlietnuť. To so sebou samozrejme nesie aj ekonomické následky.

Hľadá sa riešenie

S tým sa tiež vynárajú aj snahy, ako sa s tým vysporiadať. "Riešenie nie je jednoznačné," dodáva Shickman z GCCA. Informovanosť tu tiež zohráva svoju úlohu. V New Yorku už niektorí zdravotnícki asistenti absolvovali školenie, ako svojim klientom pomôcť vysporiadať sa s teplotným stresom.

Stromy a zelená vegetácia sú prirodzenou reakciou. Stromy neponúkajú len tieň, ale vyparovaním vody tiež ochladzujú vzduch. Vedenie New Yorku sa k tomu napríklad postavilo programom milión stromov navyše, to však nie je riešením pre všetky lokality, dodáva Hutyrovo.

Pripomína, že Los Angeles narazilo s týmto programom na zásadnú prekážku: nedostatok vody. Avšak oblasti na severovýchode Štátov s dostatkom vody majú možnosť budovať parky a mestá ochladzovať. Jedným z riešení, ktoré navrhuje Mitrová, je zakladať mestské záhrady.

Ochladenie striech a chodníkov sa ponúka ako ďalšie riešenie. "Všetky strechy by mohli byť biele s výnimkou solárnych panelov a vegetácie," podotýka Shickman. Biela či svetlá farba toľko neprijíma teplo zo slnečných lúčov a môže znížiť teplotu v meste a jednotlivé domy či byty môže ochladiť.

Podľa jednej štúdie by zosvetlenie striech a chodníkov v Chicagu znížilo teplotu v meste o 1,5 stupňa Celzia. V tomto smere sa v USA už objavili prvé iniciatívy. Kentucké Louisville, ktoré má medzi americkými mestami preukázaný jeden z najrýchlejších vzostupov teplôt, začalo ponúkať finančné úľavy za chladnejšie strechy v komunitách s nižšími príjmami.

Klimatizácia sa k ochladzovaniu miest zdá byť najjednoduchším riešením. Hutyrová však pripomína, že zdanie klame. Klimatizácia zvyšuje spotrebu energií za ich plytvanie, a ak ju bude poháňať energia z fosílnych zdrojov, začarovaný kruh sa nikdy nerozmotá.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.