Kurdi varujú, že plánovaná turecká invázia na sever Sýrie ohrozí boj s Islamským štátom. Svojich najlepších bojovníkov presúvajú na hranice s Tureckom. Ľudskoprávni aktivisti varujú, že turecký útok by mohol viesť k ďalšej utečeneckej kríze.
Biely dom v nedeľu potvrdil, že Turecko podnikne čoskoro vojenskú inváziu do Sýrie, USA sa na nej podieľať nebudú.
Trumpovo rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo severovýchodnej Sýrie a vystaviť kurdské sily tureckej armáde je považované Kurdmi za zradu, ktorá robí USA v očiach spojencov nedôveryhodnými, oznámil stanici CNN bývalý americký ambasádor v NATO Nicholas Burns.
Sýrske demokratické sily (SDF), hlavný spojenec USA v boji proti IS, označili krok Bieleho domu za "úder do chrbta".
Hoci SDF stále strážia zajatých nasledovníkov IS, svojich najlepších bojovníkov poslali k hraniciam s Tureckom, oznámil denníku The Washington Post predstaviteľ SDF pod podmienkou anonymity. Vojaci boli stiahnutí z centrálnych miest IS ako je bývalé hlavné mesto Rakka či mesto Dajr az-Zaur.
"Sme veľmi sklamaní. Nemyslím si, že sme schopní sa zároveň koncentrovať aj na boj s Daešom," povedal hovorca SDF Kino Gabriel. Daeš je arabský akronym pre IS.
Podľa Gabriela nemá SDF inú možnosť, ako sa prioritne venovať obrane krajiny pred tureckými invazívnymi silami a potlačiť boj s IS. The Washington Post upozorňuje, že existuje možnosť, že IS sa pokúsi získať späť nechránené územia.
Turecká invázia
Kurdskí civilisti sa plánujú zhromaždiť v hraničných oblastiach a slúžiť ako "ľudské štíty" proti tureckému postupu, uvádza stanica Al Džazíra. Podľa lokálnych aktivistov sú proti tureckej invázii nielen Kurdi, ale aj miestni Arabi a sýrski kresťania.
Vládna Sýrska arabská tlačová agentúra (SANA) uviedla, že Turecko v pondelok už začalo bombardovať kurdské pozície v Sýrii na hraničnom priechode Semelka. Kurdské médiá to popreli.
K udalosti malo dôjsť tesne po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil, že "totálne zničí a vyhladí" tureckú ekonomiku, ak Ankara urobí čokoľvek, čo USA budú považovať za prekročenie určitej hranice.
USA uviedli, že stiahnutie amerických vojakov sa týka len päťdesiatky až stovky príslušníkov špeciálnych síl, ktorí pôsobia pri tureckých hraniciach. Vysoko postavený predstaviteľ americkej vlády oznámil agentúre Reuters, že Turecko zatiaľ neuskutočnilo svoju očakávanú inváziu do severnej Sýrie, čím fakticky poprel správy o tureckých úderoch zmieňovaných sýrskymi médiami.
Tragédia epických rozmerov
Odborníci varujú, že turecká invázia povedie k vyhnaniu tisícov ľudí. Niektorí Kurdi už teraz začali utekať do miest ďalej od hraníc, podotýka Wladimir van Wilgenburg, expert na kurdskú politiku v Sýrii.
Krutá osemročná vojna zo Sýrie vyhnala okolo 6,7 milióna ľudí. Ďalších 6,2 milióna odišlo zo svojich domovov do ďalších kútov krajiny. "Nová utečenecká kríza na vrchole tej, čo už prinútila cez päť miliónov Sýrčanov utiecť z ich krajiny, by bola tragédia epických rozmerov," varuje Philippe Nassif z humanitárnej organizácie Amnesty International.
Mnohí Sýrčania utiekli do Turecka. Odhaduje sa, že v krajine je 3,6 milióna Sýrčanov. Ankara tvrdí, že Turecko chce v prvom rade v Sýrii vytvoriť "mierový koridor" pre návrat sýrskych utečencov. Bezpečnostná zóna by mala siahať 30 kilometrov do sýrskeho územia.
Kto sú Kurdi a čo chcú
Na čele SDF sú kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG). Podľa Ankary ide o teroristov, ktorí sú napojení na v Turecku zakázanú Kurdskú stranu pracujúcich (PKK). Turecko si nárokuje právo na uskutočnenie opatrení potrebných na zabezpečenie štátnej bezpečnosti, uviedlo turecké ministerstvo zahraničia.
Kurdi sú indoeurópsky národ, ktorý v súčasnosti má okolo 30 miliónov príslušníkov. Žijú najmä v juhovýchodnom Turecku (tu asi tretina všetkých Kurdov), severnom Iraku, severozápadnom Iráne, Sýrii, Arménsku či Gruzínsku. Patria k najväčším národom bez vlastného štátu.
Po rozpade Osmanskej ríše bolo na konferencii v Sèvres Kurdom prisľúbené, že budú môcť vytvoriť samostatný Kurdistan. Ako geografická entita Kurdistan zahŕňa územie spadajúce pod päť štátov: Turecko, Irak, Irán, Sýriu a Arménsko.
Turecko neakceptovalo plán autonómneho Kurdistanu, ktorý by mal zahŕňať turecké územie. V nasledujúcej Lausanneskej zmluve boli ustanovené turecké hranice v podobe, v akej sú známe dnes.
Kurdistan nebol v zmluve vôbec menovaný, čo Kurdi chápu ako prvú zo zrád, ktorých sa im dostalo od západných mocností pri pokusoch vytvoriť vlastný štát.
Analytici však upozorňujú, že Kurdi nie sú monolitnou skupinou a existujú medzi nimi rôzne predstavy autonómneho kurdského štátu. Zvlášť napäté sú vzťahy medzi PKK a kurdskou regionálnou vládou v Iraku. Ich spory bývajú často krvavé. Sami Kurdi sa tak obávajú, že by vytvorenie samostatného štátu viedlo k občianskej vojne.
Kurdi v Sýrii si od IS vydobyli autonómne územie na severe krajiny. Rojava sa skladá z troch samosprávnych regiónov. PKK sa tu pokúša zaviesť myšlienky jej ideového vodcu a zakladateľa Abdullaha Öcalana známe ako demokratický konfederalizmus.
Rojava býva v ľavicových médiách často vyzdvihovaná ako príklad blízkovýchodnej oblasti, kde majú ženy plné práva. Tomáš Kaválek, český analytik pre Blízky východ a severnú Afriku z Asociácie pre medzinárodné otázky však upozorňuje, že PKK je stále radikálne ľavicovou organizáciu, ktorá nie je liberálna a otvorená opozícii.