Týždne predtým, než sa najlepší lyžiari a snoubordisti sveta zídu do Čang-ťia-kchou, hlavného dejiska zimných olympijských hier v Pekingu, tucet strojov zúrivo vyrábalo sneh, aby pokryli hory, v ktorých budú pretekať, napísal spravodajský server agentúry Bloomberg.

Zjazdovky boli čoskoro biele, ale delá sa nezastavili. Ohlušujúci zvuk pokračoval ešte niekoľko hodín, počas ktorých delá zasypávali zvyšok šedivej krajiny, aby vznikla dokonale zasnežená kulisa, ktorú bude možné vysielať do celého sveta.

Spoľahnutie iba na umelý sneh 

Umelý sneh sa stal neoddeliteľnou súčasťou zimných olympijských hier, pretože klimatické zmeny znižujú počet krajín, kde je na organizovanie tejto akcie dostatok prírodného snehu. Peking však bude prvým hostiteľským mestom, ktoré sa bude úplne spoliehať na umelo vytvorený prašan.

Nadchádzajúce olympijské hry budú vyvrcholením šesťročného úsilia o premenu Čang-ťia-kchou v čínsku verziu Álp. Toto miesto by sa malo stať luxusnou zimnou turistickou destináciou a mnohí majú nádej, že sa tým miestna poľnohospodárska oblasť vymaní z chudoby.

​Odborníci sa však obávajú, že snaha o premenu Čang-ťia-kchou zhorší už aj tak dosť vážny nedostatok vody v regióne. Podľa hongkonskej ekologickej skupiny China Water Risk je viac ako polovica oblasti Čang-ťia-kchou značne sužovaná nedostatkom vody a miestne vodné zdroje v prepočte na jedného obyvateľa sú nižšie ako pätina čínskeho národného priemeru.

"V oblasti, kde v zime nie je takmer žiadna voda, to bude mať určite nejaké následky," povedala Carmen de Jongová, geografka zo Štrasburskej univerzity. "Počas pol roka, počas sezóny snehových športov, bude voda kvôli zasnežovaniu mimo prírodného ekosystému," dodala. Existuje aj riziko, že umelý sneh môže byť škodlivý pre životné prostredie, až sa roztopí.

Dopyt po snehu 

Podľa Carmen de Jongovej by Čína mohla potrebovať až dva milióny kubických metrov vody, aby vytvorila dostatočné množstvo falošného snehu na pokrytie zjazdoviek a prístupových ciest. To je množstvo, ktoré by stačilo na naplnenie 800 plaveckých bazénov olympijskej veľkosti.

Umelý sneh má oproti prírodnému niektoré výhody a na zjazdovkách je žiadanejší - predovšetkým preto, že je viac utlačený a stabilnejší. Dopyt po umelom snehu v posledných rokoch vzrástol na nebývalú úroveň.

Počas zimnej olympiády v ruskom meste Soči bolo vyrobených zhruba 80 percent všetkého snehu. Keď o štyri roky neskôr hostila olympiádu Južná Kórea v Pchjongčchangu, vzrástol tento podiel na 90 percent.

Časť problému tentoraz spočíva v tom, že vyprahnutá oblasť Pekingu a Čang-ťia-kchou nie je pre výrobu snehu ideálna. Za posledné štyri desaťročia tu v zime spadlo v priemere iba 7,9 milimetra zrážok. Vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Davos napadne za bežný december deväťkrát toľko snehu.

Zmena k nepoznaniu 

Teplejšia klíma už skrátila zimu v pekinskej oblasti o viac ako desať dní v porovnaní so 70. rokmi 20. storočia. V Čang-ťia-kchou sa navyše pri výrobe snehu kvôli suchému počasiu stráca značné množstvo vody v dôsledku odparovania a silného vetra. Vodu je nutné pumpovať aj do suchej pôdy, aby zamrzla, než na ňu bude možné nasnežiť umelý sneh.

To však Číne nebráni, aby odkedy Peking v roku 2015 získal usporiadateľstvo zimných olympijských hier, smerovala do turistického priemyslu v Čang-ťia-kchou značné investície.

Dnes je tu sedem rušných lyžiarskych stredísk a do mesta ročne zavítajú tri milióny lyžiarov. Rýchlovlak, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2019, ide z Pekingu do Čang-ťia-kchú iba 50 minút, čo umožňuje rýchle víkendové výlety.

Jedno z najobľúbenejších lyžiarskych stredísk v Čang-ťia-kchou leží v prosperujúcom snehovom mestečku lemovanom luxusnými obchodmi s lyžiarskym vybavením a drahými hotelmi a reštauráciami. Vláda tvrdí, že hry sú zlomovým bodom, pretože investície do infraštruktúry a pracovné miesta spojené so zimnými športmi vyvedú z chudoby viac ako 430-tisíc miestnych obyvateľov.

Zatiaľ čo niektorí z miestnych obyvateľov sú radi, že môžu počas zimy, keď nie je práca v poľnohospodárstve, byť zamestnaní v lyžiarskych strediskách, iným sa kvôli nim zmenil život. Päťdesiatpäťštyri ročný Žen sa musel presťahovať po tom, čo bola jeho dedina zbúraná, aby uvoľnila miesto luxusným hotelom.

Výstavba zničila lesy a znehodnotila pôdu v oblasti, hovorí Žen, ktorý uviedol iba svoje rodové meno. Mesačne si zarobí 2 750 jüanov (približne 388 eur) odpratávaním snehu a ľadu z ulice. Táto práca bola súčasťou dohody, ktorú uzavrel s developerom, ktorý mu zabral pozemok. "Je dobre, že aspoň máme kde pracovať," povedal Žen, ktorý teraz zarába menej, ako keď farmáril. "Ale je to hrozne málo platené," dodal.