Aj napriek tomu, že celkový počet nomádov výrazne klesol (podľa oficiálnych odhadov došlo k poklesu z približne 68 500 v roku 2004 na 25 300 v roku 2014), stále viac nomádov sa pohybuje smerom na sever, najmä do regiónu Souss, a to kvôli hľadaniu pôdy.
Tieto skupiny v súčasnosti zostávajú na miestách dlhšie a niekedy sa usadia najmä na poľnohospodárskej pôde tamojších Amazighských spoločenstiev - čo niekedy vedie až k smrteľným konfrontáciám, najmä preto, že niektoré skupiny kočovníkov sú údajne ozbrojené. Na jedenej strane amazighské obyvateľstvo, ktoré sa snaží uchrániť pôdu svojich predkov pred zásahmi - a na druhej strane chudobní kočovníci s minimálnou podporou zo strany marockej vlády pri riešení nedostatku vody či nedostatočnému prístupu k pastvinám. Výzve čelia obe skupiny, usadené populácie i pastieri.
Podľa Abdesslama, obyvateľa zo Sousse so sídlom v Casablance, „to, čo viedlo k nedávnym násilným stretom v regióne Souss, je silná prítomnosť kočovníkov, ktorých priťahuje úrodná pôda na pasenie svojich zvierat, ale tiež predávanie istých poľnohospodárskych výrobkov, ktoré by tam ukradli“. Obyvatelia Souss to nazývajú „divoké pastierstvo“. „Rieka Drâa, hlavný zdroj vody v tomto regióne, trpí od vojny [s frontom Polisario] na Sahare. Dážď sa stal sporadickejším a teploty sa zvýšili,“ dodáva.
Tieto tlaky už prispeli k narušeniu tradičných kočovných komunít, pričom mnohé rodiny boli nútené presťahovať sa do mestských oblastí, len aby prežili. Zároveň pre tých, ktorí zostali, sa stali vzťahy s usadenými spoločenstvami stále viac napäté.
Aj keď sa nomádske skupiny usadili v regióne Souss po desiatky rokov, dialo sa tak v presne vymedzených obdobiach v sezónnom migračnom cykle a vo veľkej miere mali vymedzené konkrétne pasienky. Keďže voda a pasienky sú stále vzácnejšie, prístup k pôde sa stal zdrojom konfrontácie medzi usadenými a kočovnými populáciami.
Vzhľadom na to, že v dôsledku klimatickej zmeny sa predpokladá zvyšovanie teplôt, znižovanie zrážok a dlhšie obdobia sucha, tieto konflikty by sa mohli v budúcnosti zintenzívniť.
Marocká vláda preto schválila v apríli 2018 návrh vyhlášky o vytvorení, rozvoji a správe pastoračných oblastí. Tento projekt je súčasťou vykonávania ustanovení zákona 113.13, ktoré sa týkajú kontrolovaného presunu zvierat a riadenia pastierskych oblastí. Cieľom tohto projektu je oficiálne vytvoriť rámec pre správu a rozvoj pastierskych oblastí s cieľom zabezpečiť ich bezpečnosť a udržateľnosť.
Niektorí obyvatelia Souss však považujú tento zákon za obyčajné rozšírenie diskriminačných zákonov, ktoré siahajú do koloniálnej éry, a tiež za neprimeranú reakciu na naliehavú potrebu zvládnuť konflikt medzi miestnymi obyvateľmi a kočovnými skupinami.
Toto sa ešte viac zvýrazňuje tým, že samotné marocké úrady porušujú domorodé pôdne práva skupiny Amazigh v regióne prostredníctvom nadmerného spásania, rozvoja baní a rozširovania území diviakov na cestovné poľovníctvo, a to bez konzultácií s dotknutými spoločenstvami.
Mnohí Amazighovia si myslia, že Maroko dlhodobo od svojej nezávislosti pokračovalo v ekologickom plienení, ktoré sa uskutočňovalo pod francúzskou koloniálnou vládou, keď boli prijaté zákony, ktoré „legalizujú“ štátne plienenie území a zdrojov, ktoré patria domorodcom. To všetko podporilo pocit marginalizácie a vyvolalo rozsiahle protesty proti marockej vláde v druhej polovici roku 2018.
V reakcii na to koordinačná skupina Akal, aliancia miestnych mimovládnych organizácií, ktoré sa zameriavajú na práva na pôdu, vyzvala na zrušenie „dahirov, zákonov a koloniálnych dekrétov, ktoré vyvlastňujú domorodé obyvateľstvo z ich zeme“, ako aj na viac zapájajúcejší prístup k rozhodovaniu v tejto oblasti.
Keďže tlak na životné prostredie sa stáva naliehavejším a konkurencia v oblasti zdrojov čoraz viac ústi do násilia, bude dnes viac ako kedykoľvek predtým kľúčové, aby existoval jasný rámec pre spoluprácu a zmierňovanie konfliktov. Nejde iba o správne hospodárenie s pôdou a vodou, ale aj o ochranu práv domorodého obyvateľstva na pôdu, o možnosť pre kočovné obyvateľstvo mať naďalej prístup k pôde pre pasenie zvierat a na ochranu ich spôsobu života.
