Priaznivci opozície vo štvrtok usporiadali v bolívijskom meste Vinto blokádu mosta. Začali medzi nimi kolovať zvesti o údajných vraždách dvoch demonštrantov, zabitých pri stretoch s priaznivcami vlády. Rozzúrený dav sa rozhodol zájsť na radnicu.
Maskovaní muži vzali starostku Patriciu Arceovú. Bosú ju tiahli ulicami a kričali "vrahyňa, vrahyňa". Vinili ju zo smrti demonštrantov.
Starostku, členku vládnej strany, donútili pokľaknúť, poliali ju červenou farbou a ostrihali jej vlasy. Než ju z ich rúk vytiahla polície a previezla do zdravotného centra, donútili ju podpísať rezignáciu. Potom demonštranti zapálili radnicu.
Neskôr sa potvrdilo, že jeden demonštrant skutočne bol zavraždený, uviedla stanica BBC.
Protivládne demonštrácie v Bolívii
Mŕtvy dvadsaťročný študent je už treťou obeťou násilných stretov medzi prívržencami opozície a priaznivcami vlády bolívijského prezidenta Eva Moralesa, ktoré trvajú už vyše dva týždne. Morales nazval mladíka "nevinnou obeťou násilia vyprovokovaného politickými skupinami, ktoré vyzývajú k rasovej nenávisti medzi našimi bolívijským bratmi," uvádza denník The Independent.
K protivládnymi demonštráciám sa začínajú pridávať aj policajti. V piatok v troch bolívijských mestách aj v metropole La Paz niektoré policajné jednotky odmietli príkazy svojich nadriadených zasiahnuť proti opozičným demonštrantom, uviedla agentúra AFP.
Vzburu ohlásil maskovaný policajný príslušník. Uviedol, že sa jeho kolegovia z mesta Sucre na juhovýchode krajiny spolu s policajtmi z miest Santa Cruz na východe a Cochabamba v centrálnej časti "pridávajú k obyvateľom Bolívie". "Nemohli sme ďalej pokračovať s touto narko-vládou, s touto nespravodlivou demokraciou," vyhlásil policajt do kamery miestnej televízie.
Demonštrantom pomáhajú aj policajti
Aj v metropole La Paz sa podľa AFP objavili situácie, kedy sa policajti priateľsky zdravili a bavili s protivládnymi demonštrantami. Niekoľko desiatok ich s nimi dokonca pochodovalo a kričalo k protivládne heslá. Zvyšní policajti sa zatiaľ stiahli do služobní.
"Bratia a sestry, naša demokracia je v ohrození kvôli prebiehajúcemu štátnemu prevratu, ktorý začali násilné skupiny proti nášmu ústavnému poriadku. Odmietame pred medzinárodnou komunitou tento útok na právny štát " napísal prezident na Twitteri.
Morales tiež vyzval občanov, aby bránili "vyššie dobro pred všetkými politickými záujmami". Vyhlásenie urobil po mimoriadnej schôdzi vlády, ktorej sa zúčastnil aj náčelník generálneho štábu.
Minister obrany v sobotu vylúčil, že by sa proti vzbúrencom chystala zakročiť armáda. "V tejto chvíli nepovedieme žiadnu vojenskú operáciu, to je úplne vylúčené," vyhlásil minister obrany Javier Zavaleta.
Obsadili aj médiá
V sobotu opoziční demonštranti prenikli do sídiel dvoch štátnych médií v metropole La Paz a donútili tamojších zamestnancov, aby opustili svoje redakcie a prestali vysielať. Napadnutými sú bolívijska televízia Bolivia TV a rozhlasová stanica Radio Patria Nueva. Demonštranti médiá obviňujú z toho, že slúžia záujmom prezidenta Moralesa.
"Boli sme násilím vyhodení po tom, čo sme museli čeliť neustálym hrozbám od ľudí, ktorí sa vonku zhromaždili," povedal agentúre AFP Ivan Maldonado z bolívijskej televízie. Z budovy, v ktorej obe médiá sídlia, bolo vidieť odchádzať asi 40 zamestnancov. Dav asi 300 demonštrantov na nich pritom vykrikovali nadávky. Rádio aj televízia od tej chvíle začali vysielať len hudbu.
Demonštrácie zapálil výsledok prezidentských volieb z 20. októbra, v ktorých podľa najvyššieho volebného úradu už v prvom kole opäť zvíťazil Morales. Opozícia výsledky označila za podvod a pochybnosti vyjadrila aj Organizácia amerických štátov (OAS), ktorá teraz v krajine vykonáva kontrolu hlasovania.
Najvyšší volebný úrad totiž na takmer 24 hodín pozastavil priebežné zverejňovanie výsledkov a po jeho obnovení bol výsledok výrazne odlišný, takže sa už nemuselo konať druhé kolo.
Morales je prvým indiánskym prezidentom Bolívie, vo funkcii je od januára 2006. Opozícia ho však viní z autoritatívnosti. V úrade je tak dlho aj vďaka tomu, že najprv presadil zmenu ústavy, aby mohol zastávať dva mandáty v rade, a v roku 2017 aj toto obmedzenie zrušil. Podarilo sa mu to až s pomocou ústavného súdu, pretože príslušnú zmenu ústavy predtým voliči v referende odmietli.