Svet by bol lepšie chránený pred vznikom nových variantov koronavírusu a krajiny s nízkymi a strednými príjmami by zaznamenali podstatne menej úmrtí, keby im bohaté štáty darovali približne 50 percent svojich vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Vakcínová nerovnosť naopak predĺži pandémiu COVID-19 a zvýši riziko vzniku nových variantov. Vyplýva to z novej štúdie, o ktorej informoval denník The Guardian.

Výskum zistil, že ak by krajiny s vysokými príjmami darovali 46 percent svojich vakcín, v krajinách s nízkymi a strednými príjmami by sa výrazne znížil počet úmrtí na ochorenie COVID-19. Aj menší počet darovaných vakcín by mal veľmi priaznivý účinok.

​V krajinách s nízkymi príjmami má dokončené očkovanie len niečo málo cez päť percent ľudí, zatiaľ čo v bohatších štátoch je to 72 percent.

Podľa hlavného autora štúdie Qingpenga Zhanga z vysokej školy City University of Hongkong je pochopiteľné, že bohatšia krajina sa snaží najprv zaistiť dávky na ochranu vlastných obyvateľov a až potom distribuujú vakcíny do ostatných krajín.

Prínosy, ktoré vyplývajú z prechovávania a skladovania očkovacích látok, ale nie sú tak významné, ako tieto štáty predpokladali, pretože vakcíny poskytujú skôr krátkodobú ochranu.

​"Ľudia nebrali do úvahy budúce varianty vírusu, ktoré prelomia ochranu vytvorenú existujúcimi vakcínami," uviedol vedec.

Výskum je založený na leteckých dátach, ktoré sledovali pohyb ľudí v medzinárodnom meradle. Výskumníci vďaka nim predpovedali, čo sa stane počas piatich rokov pri rôznych stratégiách prideľovania vakcín.

Štúdia ukázala, že nerovnomerná distribúcia vakcín povedie v prvom roku k rýchlejšiemu poklesu úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami, ale v ďalších rokoch sa tieto krajiny stanú zraniteľnými voči opätovným infekciám a novým variantom koronavírusu.

​Tím začal výskum ešte pred vznikom variantov delta a omikron, ktoré odrážajú predpovede štúdie. Zhang pripomenul, že obe varianty zrejme pochádzajú z krajín s nižšími príjmami.

"Keby tieto krajiny najprv dostali dostatok vakcín na ochranu svojich obyvateľov, potom by sa pravdepodobne podarilo tieto nové varianty obmedziť," dodal vedec.

Štúdia, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Human Behaviour, zistila, že pokiaľ bohatšie krajiny darujú vakcíny iba svojim susedom, má to len obmedzený prínos.

​Michael Good z Griffithovej univerzity v Austrálii, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že výskum vyčíslil prínosy spravodlivej distribúcie vakcín. Zdôraznil podľa neho aj potrebu dlhodobého uvažovania pri rozhodovaní o vakcínach.

"Keď sa dnes ako štát rozhodujeme, ako budeme vakcíny používať, môže to mať vplyv na varianty, ktoré sa vyvinú za jeden rok alebo päť rokov," povedal Good.

"Prijímame rozhodnutia, ktoré určite ovplyvnia zdravie ľudí v krajinách s nízkymi príjmami, ale v najbližších troch až piatich rokoch ovplyvnia aj naše zdravie v krajinách s vysokými príjmami," uviedol vedec.