Trénerka stolného tenisu, manželka kaplána, zubár a buričský nacionalista toho nemajú za bežných okolností príliš spoločného. Zdieľa však túžbu brániť svoje rodné mesto a niekedy aj váhavú snahu hovoriť po ukrajinsky a nie po rusky, píše agentúra AP.

Situácia v Charkove, len 40 kilometrov od desaťtisícov ruských vojakov zhromaždených pri ukrajinských hraniciach, sa občas zdá obzvlášť nebezpečná.

Charkov je priemyselné centrum

Druhé najväčšie mesto Ukrajiny je jedným z priemyselných centier krajiny. Je to tiež mesto rozdelené - na tých, ktorí hovoria po ukrajinsky a tých, ktorí sa držia ešte donedávna prevládajúce ruštiny.

Na tých, ktorí sa nadšene a dobrovoľne hlásia k odboju voči ruskej ofenzíve a tých, ktorí len chcú v pokoji žiť. Na tom, ktoré strana preváži, môže závisieť osud Ukrajiny.

​Pokiaľ by Rusko krajine napadlo, časť z milióna charkovských obyvateľov je pripravená zabudnúť na civilný život a začať guerillovou vojnou proti jednej z najsilnejších armád sveta. Očakávajú, že je mnoho Ukrajincov bude nasledovať.

"Toto mesto musíme ochrániť," hovorí Viktoria Balesinová, učiteľka stolného tenisu pre dospievajúcich s krátkym, na tmavo fialovou nafarbeným strihom.

Rusky hovoriaca charkovská rodáčka v roku 2014, keď Rusko vpadlo na Ukrajinu, prešla k ukrajinčine a pridala sa k skupine žien, ktoré sa každý týždeň v kancelárskej budove učia civilnej obrane.

Ukrajinsky teraz 55-ročná žena hovorí takmer plynule a takmer bez problémov zvládne aj dobiť samopal.

​K rovnakej skupine žien patrí aj Svitlana Putilinová, ktorej manžel je moslimský kaplán v ukrajinskej armáde.

Budeme brániť naše mesto

S ponurou cieľavedomosťou a bez náznaku paniky 50-ročná žena pripravila núdzový plán pre svoju rodinu aj jednotku.

Kto odvedie deti do bezpečia mimo mesta? Kto odprevadí postarších rodičov a starých rodičov do jedného zo stovky zmapovaných bombových krytov? Aké budú úlohy žien v odboji?

"Ak to bude možné a ak naša vláda rozdá zbrane, vezmeme ich a naše mesto budeme brániť," hovorí trojnásobná matka a trojnásobná babička. Ak ich nedostanú, má doma aspoň služobné zbrane svojho manžela a vie, ako ich použiť.

​Inde v Charkove odtiahol Oleksandr Dikalo do spletitého podzemia dve rozvŕzané zubárske kreslá a do žltých kanistrov doplnil čerstvú vodu.

Ním prevádzkovaná stomatológia je na prvom poschodí 16poschodového bytového domu a bludisko izieb pod úrovňou zeme je vedené ako núdzový úkryt pre stovky tamojších obyvateľov.

Šesťdesiatročný Dikalo tiež vie, ako zaobchádzať so zbraňami - kedysi totiž patril k sovietskym vojakom nasadeným vo východnom Nemecku.

Guerillová vojna ako nočná mora

Guerillová vojna so zubármi, trénerkami či ženami v domácnosti brániacimi mesto s tisíckami úkrytov v pivniciach je pre ruských vojenských plánovačov nočnou morou, zhodujú sa analytici aj príslušníci amerických spravodajských služieb.

"Rusi chcú zničiť ukrajinské bojové sily. Nechcú byť v pozícii, v ktorej by museli krajinu okupovať, v ktorej by sa museli vysporiadať s civilistami, v ktorej by museli riešiť vzburu," domnieva sa britský analytik ruskej vojenskej stratégie James Sherr.

​Vo Washingtone medzitým získavajú na sile hlasy, ktoré Pentagon a CIA vyzývajú na podporu potenciálnej ukrajinskej vzbury.

Aj keď sú ruské sily väčšie a vyzbrojenejšie ako tie ukrajinské, guerilla podporená americkými zbraňami a výcvikom by mohla Rusko od plnohodnotnej invázie odradiť.

Moskva opakovane odmieta, že by plánovala ofenzívu. Požaduje však sľuby od NATO, že Ukrajine nepovolí členstvo, zastaví rozmiestňovanie zbraní blízko ruských hraníc a stiahne svoje sily z východnej Európy. NATO a Spojené štáty takéto požiadavky považujú za nereálne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že prípadné vyhrotenie situácie môže závisieť od Charkova.

​"Charkov má vyše milióna obyvateľov. Nebude to len okupácia; bude to začiatok rozsiahlej vojny," povedala hlava štátu denníka Washington Post.

S Rusmi bojovať nechceme, Rusi bojujú s nami

Toho sa presne bojí Anton Docenko. V 18 rokoch stál na čele vlny protestov, ktoré v roku 2014 ukončili éru proruskej vlády. Teraz má 24 a zvratov už mal dosť.

"Je to hlúpa vojna, myslím, že by sa to všetko dalo vyriešiť diplomaticky. Posledné, čo chcem, je položiť život, položiť svoj drahocenný život, za niečo zbytočné," hovorí pri pauze na cigaretu pred preplneným nočným klubom v Charkove. Mladí ľudia tancujúci vo vnútri by povedali to isté, vyhlasuje v ruštine: "Ak začne vojna, všetci utečú."

Tomu chce zabrániť skupina mladých ukrajinských nacionalistov, ktorá sa každý týždeň stretáva na opustenej stavbe av maskovaní a čiernom oblečení nacvičuje boj.

​"Charkov je môj domov a je pre mňa prioritou ho brániť. Charkov je tiež mestom v prvej línii, ktoré je ekonomicky a strategicky významné," uviedol jeden z cvičiteľov pod prezývkou Pulsar.

Taký pocit zodpovednosti je vlastný aj Ukrajincom v Kyjeve alebo západoukrajinskom Ľvove.

"Ukrajinci majú dlhú tradíciu guerillovej vojny. S Rusmi bojovať nechceme, ale Rusi bojujú s nami," hovorí 40-ročná pekárka Maryna Celuiková, ktorá sa spoločne so svojou 18-ročnou dcérou v Kyjeve prihlásila ako záložnica.