Washington bude pokračovať v politike sily voči nepriateľským krajinám, ak sa do Bieleho domu dostane republikán John McCain. Arizonský senátor v stredu povedal, že je za tvrdú ruku voči nepriateľom a v prípade potreby zvolí aj útok bez predchádzajúceho napadnutia. "Ak sa niekto chystá odpáliť zbraň, ktorá by spustošila Ameriku, alebo je toho schopný, samozrejme budete musieť okamžite konať na ochranu bezpečnosti tohto národa," povedal McCain.

Obaja demokratickí kandidáti Barack Obama aj Hillary Clintonová súčasnú zahraničnú politiku republikánov ostro kritizujú a v prípade problémových krajín verejne zastávajú skôr diplomatické riešenia či sankcie. Podľa analytikov však ide skôr o predvolebné reči a v najhoršom prípade by aj oni siahli po sile. "Nemyslím si, že by nestlačili spúšť napríklad na Irán. V určitej chvíli by zvážili útok všetci," povedal pre HN americký analytik David Betz.

V Bushových stopách
Arizonský senátor John McCain, napriek tomu, že len nedávno priznal prešľapy v zahraničnej politke Bushovej administratívy, teraz odmieta vylúčiť vyhlásenie preventívnej vojny proti nepriateľskej krajine. Priznáva však, že je to posledné riešenie. "Závisí to od hrozby, ktorej budú vystavené Spojené štáty," odpovedal senátor na otázku, či by odmietol Bushovu doktrínu vojny bez predchádzajúceho napadnutia Spojených štátov.
Po dvoch vojnových konfliktoch v Afganistane a Iraku, ktoré začali USA pod vedením odchádzajúceho prezidenta Georga W. Busha, však podľa expertov kandidáti z oboch táborov budú ďalší útok určite lepšie zvažovať. "McCain bude musieť odpovedať na niektoré strategické výzvy, ale bude určite opatrnejší ako Bush. Nezáleží na tom, koho zvolia, Bushova doktrína sily sa skončila," dodal Betz.

Odchod sa odkladá
Bush včera v Bielom dome potvrdil, že vyhovie odporúčaniam vrchného veliteľa amerických síl v Iraku Davida Petraeusa, ktorý o zastavenie odchodu z Iraku požiadal v utorok v Kongrese. "Sťahovanie vojakov z Iraku sa v lete zastaví, aby americké velenie malo čas posúdiť bezpečnostnú situáciu v krajine," povedal Bush. Velenie síl v Iraku bude mať podľa neho k dispozícii toľko času, koľko bude pre toto posúdenie potrebovať.
Zatiaľ čo demokrati stále viac apelujú na fázovaný odsun vojakov, McCain verí, že úspech v Iraku je na dosah. Ako nedávno povedal, v Iraku by zostal ešte ďalších 100 rokov, pod podmienkou, že by žiaden Američan nebol zranený, alebo zabitý. "Čo sa týka McCaina a Iraku, vyčítal najmä spôsob, akým bola vojna vedená. Nikdy nebol proti rozhodnutiu ísť do vojny, ale nikdy ani nebol hlavným zástancom vojny," dodal Betz.

Nová výzva -- Irán
Pozorovatelia tvrdia, že vzhľadom na najnovšie rozhodnutie nestiahnuť vojakov, rozhodnutie urobiť tak pripadne už novému prezidentovi.
Okrem Iraku sa však čoraz viac v začína skloňovať susedný Irán, či Sýria. Podľa Gallupovho prieskumu najviac -- každý štvrtý Američan považuje za najväčšiu hrozbu práve túto krajinu. Tento istý prieskum rovnako tvrdí, že len necelá pätina Američanov by chcela zaútočiť na Irán. Tri štvrtiny by uprednostnili diplomaciu.
Na diplomatické riešenie vsádzajú aj Clintonová a Obama. "Obaja povedali, že by s Iránom a Sýriou viedli dialóg. Mám ale silné pochybnosti, že by to vydržalo nastálo, pretože dialóg s Iránom sa ukázal ako neplodný. Aj keď Obamovi voliči patria k najviac protivojnovým, aj on ako prezident bude vystavený rovnakému napätiu, ako každý iný prezident," dodal Betz.