„Báli sme sa, že začne snežiť a lietadlo namrzne, tak sme so sebou viezli hrable a metly, pretože chemické odmrazovanie je na Antarktíde zakázané,“ hovorí v rozhovore Tomáš Nevole. „Strach z toho, že by sa na Antarktídu zavliekol covid, bol obrovský,“ dodáva.

Ako pilot lietate takmer štyri desaťročia. Bol pre vás let na Antarktídu zatiaľ najväčším zážitkom?

Bola to obrovská výzva. Antarktída bola posledným kontinentom, kde som ešte nepristával. Na druhej strane nechcem hovoriť, že to bol úplne najväčší zážitok za celú dobu, čo lietam. Tých zásadných momentov bolo za tých 37 rokov veľmi veľa. Len má človek, keď začína, tie ciele menšie. Či už sa teda bavíme o tom vôbec sadnúť si po prvýkrát ako pilotný žiak do lietadla, letieť prvýkrát svoj sólo let alebo byť prijatý na dopravnú fakultu.

Keď som sa potom dostal k dopravnému letectvu, bola každá nová destinácia zážitkom. Prvou veľkou výzvou pre mňa bol na prelome tisícročia napríklad kontrakt v Jordánsku. Potom aj napríklad prvý let do Thajska alebo let cez Atlantik. Mal som možnosť sa ako pilot zúčastniť aj cesty okolo sveta. Aj tak ešte zostávajú miesta, kde som nebol a chcel by som sa tam pozrieť – napríklad na Havaj alebo na Aljašku. Antarktída bola donedávna tiež jedným z nich....