Návrhy reforiem ruského politického systému, ktoré v stredu v posolstve o stave krajiny predstavil prezident Vladimír Putin, sú pre všetkých prekvapením, píšu dnes ruské médiá.

Komentátori a analytici uvádzajú, že Rusko, možno skôr ako sa plánovalo, vstúpilo do obdobia zmeny pomerov síl.

Cieľom je podľa nich zabezpečiť, aby Putinovi zostala hlavné úlohy v Rusku aj po roku 2024, kedy mu vyprší súčasný prezidentský mandát.

​"To, čo sa stalo po Putinovom prejave, je podľa všetkého reťazovou reakciou existujúceho mocenského systému na prekvapivé prezidentove nápady," napísal ruský denník Kommersant k nečakanej rezignácii premiéra Dmitrija Medvedeva, ktorú sám šéf vlády odôvodnil tým, že ju s ohľadom na Putinom navrhované zmeny základného zákona pokladá za správnu.

Podľa Kommersantu nie je dôvod veriť, že Putin svoje plány v dlhom predstihu konzultoval s inými členmi mocenského aparátu. "Len nás zvolali a doslova nám to len oznámili," cituje ruský internetový portál The Bell jedného z ministrov.

Najväčšie zmeny za 27 rokov

The Bell tiež napísal, že Putinom navrhované zmeny ústavy sú najväčšími za 27 rokov jej existencie. Rozšírili by právomoci parlamentu, oslabili prezidentský úrad alebo v mocenskom systéme výrazne posilnili Štátnu radu, ktorá teraz pôsobí len ako poradný orgán prezidenta a zasadajú v nej predstavitelia ruských regiónov.

Putin o nej v stredajšom prejave o stave krajiny povedal, že zabezpečuje najefektívnejšie posúdenie "najvýznamnejších otázok pre občanov a krajinu" a prisľúbil, že novo upraví jej právomoci.

Podľa denníka Kommersant môžu Putinove návrhy znamenať koniec systému "superprezidenta".

Návrat "tandemovej" demokracie

Ruská politologička Taťjana Stanová Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda povedala, že Putinovým cieľom je pripraviť krajinu na návrat "tandemovej demokracie" a že sa chystá na odchod z prezidentskej funkcie.

Podľa nej počíta s tým, že sa ujme vedenia práve Štátnej rady, ktorá bude v novej mocenskej štruktúre nadradená ako prezidentovi, tak obom komorám ruského parlamentu.

Podľa bývalého ruského premiéra a teraz opozičného politika Michaila Kasjanova je hlavným posolstvom Putinovho stredajšieho prejavu to, že nikam neodchádza a len to kamufluje údajným posilnením oboch komôr parlamentu.

"Začínajú vtĺkať Rusom do hlavy, že všetko sa mení k lepšiemu, že sa bude viac diskutovať o zložení vlády," tvrdí Kasjanov.

Podľa Stanovej transformáciu mocenských pomerov uľahčí odchod Medvedeva, ktorým už bola otrávená ako verejnosť, tak politická elita. Nezavisimaja Gazeta pripomína, že dve tretiny Rusov k nemu nemajú dôveru a nehodnotí jeho pôsobenie na čele vlády dobre.

Kazašský scenár?

Medzi ruskými politológmi sa hovorí o tom, že v Rusku by sa mohol opakovať kazašský scenár a že sa Putin po odchode z Kremľa v roku 2024 postaví do čela Štátnej rady, odkiaľ bude dohliadať na to, aby sa jeho nástupca v prezidentskej funkcii nestal príliš nezávislým .

Podľa denníka Nezavisimaja Gazeta by mohol nový premiér Michail Mišustin dostať šancu stať sa v budúcnosti novým ruským prezidentom.

"Všetky veci, ktoré sa teraz dejú, sú kroky smerujúce k tomu, aby sa Putin udržal pri moci na neurčitú dobu," myslí si bývalý starosta Jekaterinburgu, opozičný politik Jevgenij Rojzman.