Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.01.2020, 20:05 Aktualizované dňa 22.01.2020 o 20:48

Brexitový zákon schválili obe komory britského parlamentu. Chýba už len podpis kráľovnej

Schválenie vykonávacieho zákona je podmienkou ratifikácie dohody o odchode Británie z Európskej únie.

Brexitový zákon schválili obe komory britského parlamentu. Chýba už len podpis kráľovnej
Zdroj: Reuters

Vykonávací zákon k brexitovej dohode už schválili obe komory britského parlamentu. Informovala o tom dnes stanica Sky News.

Horná komora parlamentu sa pôvodne pokúšala k zákonu pripojiť dodatky. Dnes ale Dolná snemovňa všetky odmietla a Snemovňa lordov následne svoju snahu o zmenu brexitového zákona vzdala.

Rozhodovať bude ešte Únia

Teraz tak už chýba len podpis kráľovnej Alžbety II. Schválenie vykonávacieho zákona je podmienkou ratifikácie dohody o odchode Británie z Európskej únie, ktorú vyjednal premiér Boris Johnson s Bruselom.

Za týždeň budú o "rozvodovej" dohode hlasovať tiež poslanci Európskeho parlamentu. Pokiaľ i oni s dohodou vyslovia súhlas, opustí Británia na jej základe EÚ na konci januára, teda za deväť dní.

Poslanci Dolnej snemovne, v ktorej majú konzervatívci premiéra Johnsona výraznú väčšinu, schválili návrh zákona o brexite už deviateho januára. Snemovňa lordov, v ktorej majú viac zástupcov opoziční labouristi a liberálni demokrati, ale tento týždeň k vládnemu textu pripojila päť dodatkov.

​Dolná snemovňa, ktorá dostala zmenený návrh zákona na posúdenie, všetky dodatky dnes zamietla a normu poslala v pôvodnom znení späť do Snemovne lordov.

Tá sa nakoniec rozhodla vzdať svojej snahy a schválila vykonávací zákon v nezmenenej podobe. Teraz tak už ostáva podpis kráľovnej Alžbety II., ktorý sa dá očakávať v nasledujúcich niekoľkých dňoch.

Ratifikovať musia "rozvodovú" dohodu ešte aj poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa kvôli tomu majú zísť za týždeň v Bruseli.

Pokiaľ aj oni s dohodou vyslovia súhlas, opustí Británia na jej základe EÚ za deväť dní. Od prvého februára potom začne takzvané prechodné obdobie, počas ktorého Londýn a Brusel budú rokovať o budúcich vzťahoch.

Štyri roky po referende

Dohodu by mali vyjednať podľa súčasného plánu do konca roka. Plne odlúčiť od pravidiel Únie by sa tak Briti mali štyri a pol roka po referende, v ktorom si odchod z EÚ schválili.

Britská Snemovňa lordov chcela zmenami v návrhu zákona, ktoré zákonodarcovia v dolnej komore odmietli, okrem iného lepšie chrániť občanov EÚ či detských utečencov alebo upraviť vzťah so Súdnym dvorom EÚ.

​Už v pondelok napríklad do návrhu doplnila pasáž, ktorá žiada zjednodušenie získania trvalého pobytu v Spojenom kráľovstve pre občanov členských krajín EÚ, ktorí spĺňajú podmienky.

Horná komora chcela, aby trvalý pobyt dostávali automaticky a nemuseli oň žiadať úrady. Zároveň v dodatku žiadala, aby mali fyzický doklad potvrdzujúci ich právo žiť v Spojenom kráľovstve.

Detskí utečenci 

V utorok pribudol ešte dodatok, ktorý predložil Alfred Dubs, rodák z Prahy, ktorý je jedným z detí zachránených Nicholasom Wintonom pred nacistami. Na jeho základe mali mať detskí utečenci právo prichádzať aj po brexite za svojimi rodinami žijúcimi v Británii.

Túto pasáž vykonávací zákon brexitovej dohody už skôr obsahoval, premiér Johnson ju ale po vyhratých decembrových voľbách nechal odstrániť. Vláda uviedla, že je jej zámerom toto pravidlo dodržiavať, nie je podľa nej ale nutné ho zakotviť v zákone o brexite.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.