Dhaka – Asi desaťtisíc rohingských detí v najväčšom utečeneckom tábore na svete začne v apríli povinne chodiť do školy. Cieľom je znížiť riziko, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi a následného vykorisťovania, uviedli tamojšie úrady.
V Bangladéši sa momentálne nachádza približne 900-tisíc Rohingov, ktorí utiekli pred prenasledovaním a vojnou v budhistami ovládanom Mjanmarsku. Vládnuci politici veria, že vzdelávanie môže ochrániť mladých utečencov pred prázdnymi sľubmi priekupníkov o práci a lepšom živote. „Určite to pomôže,“ uviedol Mahbub Alam Talukder, vládny splnomocnenec pre pomoc a repatriáciu utečencov, pre Thomson Reuters Foundation.
„Keď začnú študovať (mjanmarské) učebné osnovy, rodičia budú brať posielanie detí do školy vážnejšie... Rozhodnutie viac sa zamerať na vzdelanie je zmenou k lepšiemu. Pomôže rohingským deťom do budúcnosti.“
Rohingovia ako príslušníci moslimskej menšiny sú v Mjanmarsku považovaní za nelegálnych prisťahovalcov. Táto situácia spôsobila v roku 2017 masový exodus. Údaje Organizácie spojených národov (OSN) ukazujú, že do Bangladéša vtedy prišlo viac ako 700-tisíc Rohingov. Viac ako polovica z nich boli deti.
V táboroch, ktoré sa rozpriesterajú na rozlohe 2,5-tisíc hektárov, stúpa riziko obchodovania s ľuďmi. Minulý rok bolo identifikovaných 350 prípadov. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) navyše uvádza, že pätnásť percent z týchto prípadov sa týkalo detí.
A podľa ľudskoprávnych aktivistov ide iba o zlomok skutočného počtu obetí. Policajné záznamy ukazujú, že minulý rok bolo v táboroch blízko Cox's Bazar (asi štyristo kilometrov južne od hlavného mesta Dhaka) pred priekupníkmi zachránených vyše päťsto Rohingov.
Minulú nedeľu policajti prehlásili, že zachránili 13 rohingských dievčat v Dhake pred dvomi ľuďmi, ktorých upodozrievajú z priekupníctva. Deťom žijúcim v Cox's Bazar nasľubovali prácu v Dhake, ale miesto toho ich plánovali predať do zahraničia, uviedli policajti.
Bangladéš pôvodne zakázal charitatívnym organizáciam a OSN poskytovať deťom v táboroch formálne vyučovanie, aby nevznikol dojem, že utečenci tam budú natrvalo. Strach z toho, že celá jedna generácia detí sa nedočká výučby, tak narastal.
Odborníci na práva detí preto tohtotýždňový obrat Bangladéša uvítali.
„Pomôže to posilniť ich pocit, že život má zmysel, vybuduje nádej do budúcnosti, zmenší frustráciu a zúfalstvo, a tak zníži i súvisiace bezpečnostné riziká,“ uviedla hovorkyňa detského fondu OSN (UNICEF), Yenny Gamming.
„Bez nádeje alebo prístupu k vzdelaniu ... môžu utečenci jednať rizikovo. Deti a dospievajúci môžu byť vysielaní do práce alebo čeliť detským manželstvám či iným formám vykorisťovania a zneužívania, pretože ich rodiny sa nedokážu vyrovnať so vzniknutou situáciou.“
Stovky neformálnych vyučovacích centier v táboroch oficiálne ponúkajú hodiny prvého stupňa zákadnej školy. Avšak vyučovanie zväčša buď nemá dostatočnú štruktúru, alebo sa tam deti len hrajú, tvrdia rodičia i samotné deti.
„Keď sa začne formálne vzdelávanie, veci budú organizovanejšie a deti i rodičia budú brať školu vážnejšie,“ povedala Shamima Bibi, utečenkyňa a zakladateľka iniciatívy the Rohingya Women's Education Initiative (Rohingská iniciatíva za vzdelanie pre ženy), ktorá v táboroch vedie niekoľko škôl. „Budú mať nádej na lepšiu budúcnosť a to odradí priekupníkov,“ dodáva Bibi.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Simona Stejskalová
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
