Pavel Novotný
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Bratislava -- Uplynulý rok sa niesol v znamení katastrof, ktoré svojou nedbanlivosťou či zlomyseľnosťou spôsobili sami ľudia. Tentoraz sa svetu vyhli ničivé prírodné pohromy, ako cunami alebo zemetrasenia s desaťtisícami obetí. Z neba však padali lietadlá, v lesoch zúrili požiare od neuhasených cigariet a stovky baníkov našli smrť na svojich nebezpečných pracoviskách.

Smrť v troskách lietadiel
Rok 2007 sa začal obrovskou tragédiou v Indonézii. Hneď 1. januára sa do mora pri ostrove Sulawesi zrútilo lietadlo so 102 ľuďmi na palube. O osude stroja typu Boeing 737 boli dlho pochybnosti, záchranné tímy po ňom pátrali v nedostupných regiónoch ostrova. Nakoniec však more vyplavilo kovové časti lietadla. Hoci sa nenašlo telo žiadneho cestujúceho, úrady nepochybujú o tom, že všetci zahynuli.
Absolútne nevhodná pristávacia dráha na letisku v brazílskom Sao Paolo sa v polovici marca stala osudnou pre takmer 200 ľudí. Stroj Airbus 320 na vnútroštátnej linke neubrzdil na krátkej a navyše mokrej dráhe, narazil do budovy skladu spojenej s čerpacou stanicou a explodoval. V lietadle zahynulo 187 ľudí, ďalších 12 zomrelo v letiskovom komplexe. Táto nehoda vyvolala veľké diskusie o bezpečnosti niektorých veľkých svetových letísk, ktoré majú buď príliš krátke pristávacie dráhy, alebo piloti veľkých strojov musia šikovne a neraz veľmi riskantne manévrovať nad mestom medzi budovami, aby vôbec pristáli.
V polovici septembra havarovalo pri pristávaní v thajskom Phúkete lietadlo MD-82. Po problémoch pilota stroj tvrdo dopadol na dráhu, narazil do ochrannej bariéry, rozlomil sa na dve časti a začal horieť. V troskách našlo smrť 90 ľudí. Medzi nimi boli aj zahraniční turisti -- Briti, Francúzi, Nemci i Švédi.

V lesoch "úradovali" podpaľači
V letných mesiacoch sa mnohé dovolenkové destinácie ocitli v plameňoch. Oheň vyčíňal vyše týždňa na Kanárskych ostrovoch, ktoré sú populárne aj medzi slovenskými turistami. Najväčšie problémy mali s ohňom na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria. Popolom tam ľahlo asi 40-tisíc hektárov pôdy, zahraničných turistov sa však živel nedotkol. Polícia zatkla 37-ročného lesníka, ktorý sa priznal, že založil požiar na Gran Canarii. Chcel tým dosiahnuť predĺženie pracovnej zmluvy, ktorá mu mala vypršať v septembri.
Ohňu sa v lete nevyhli ani početné oblasti Grécka. Odniesol si to najmä polostrov Peloponéz a ostrov Evia. Kvôli plameňom museli niekoľko turnusov zrušiť aj slovenské cestovné kancelárie. Celkovo Gréci napočítali až 170 ohnísk. Najničivejšie lesné požiare v Európe za uplynulých desať rokov zabili 65 ľudí. Podľa gréckeho premiéra Kostasa Karamanlisa boli plamene dielom podpaľačov, ktorí špekulujú s výkupom pozemkov. "Vypuknutie takého množstva požiarov na toľkých miestach nemôže byť náhoda," vyhlásil premiér. Grécka polícia zatkla niekoľko podozrivých.
Lesné požiare, ktoré majú na svedomí špekulanti s pozemkami, v lete zažilo aj Taliansko. Nedbanlivosť turistov zase spôsobila rozsiahle požiare v októbri v Kalifornii. Z ohrozených oblastí evakuovali 40-tisíc ľudí. Svoje domy museli opustiť aj slávny režisér James Cameron a hviezda filmu Pomáda Olivia Newton-John.

Tragédie v baniach
Mimoriadne tragický bol uplynulý rok pre európske bane. K najhoršej katastrofe došlo v novembri v uhoľnej bani v východoukrajinskej Doneckej oblasti. Výbuch metánu tam zabil 100 baníkov. Táto udalosť vyvolala veľkú kritiku nedostatočnej bezpečnosti v ukrajinských baniach, ktoré sú hneď po čínskych najrizikovejšie na svete.
K podobnému nešťastiu došlo aj v marci v bani na ruskej Sibíri. Aj tu explodoval metán, ktorý zabil štyri desiatky baníkov. Po tejto udalosti vyšlo najavo, že v ruských baniach dochádza každý rok k desiatkam menších požiarov a výbuchov, ktoré však zostávajú bez povšimnutia.