Švajčiarsko
a) miestny názov
-- latinsky Confoederatio Helvetica (Helvétska konfederácia -- CH -- skratka oficiálneho medzinárodného označenia)
-- nemecky Schweizerische Eidgenossenschaft
-- francúzsky Confédération Suisse
-- taliansky Confederazione Svizzera
-- rétorománsky Confederaziun Svizra
b) anglicky Swiss Confederation
c) slovensky Švajčiarska konfederácia
Hlavné mesto: Bern (francúzsky Berne, taliansky Berna, rétorománsky Berna, anglicky Berne)
Počet obyvateľov: 7,591 milióna (k 31. 12. 2007), o 1,1 % viac ako v roku 2006.
Z celkového počtu obyvateľov je 20,7 % cudzincov
Hustota osídlenia: 240 obyv./km2
Vierovyznanie:
41,8 % -- katolíci,
35,3 % -- protestanti,
4,3 % -- sa hlási k islamu,
9,9 % -- ostatné náboženstvá,
11 % -- bez vyznania.
Rozloha: 41 293 km2
Švajčiarsko patrí medzi najmenšie krajiny Európy (asi 80 % rozlohy Slovenska). V dĺžke 1 892 km hraničí s piatimi štátmi. Na juhu s Talianskom (746 km), na západe s Francúzskom (575 km), na severe s Nemeckom (364 km), na východe s Rakúskom (165 km) a s Lichtenštajnskom (42 km).
Úradné jazyky: sú tri -- nemčina, francúzština, taliančina
-- nemecky hovorí -- 63,7 % obyvateľov,
-- francúzsky -- 20,4 %,
-- taliansky -- 6,5 %,
-- rétorománsky -- 0,5 %,
-- ostatné jazyky -- 9 %.
Rokovacím jazykom je aj angličtina. V krajine je zastúpených ďalších 46 jazykových skupín, z nich najsilnejšie sú srbská a chorvátska (1,4 %), albánska a portugalská (1,3 %).
K slovenskému jazyku sa hlási 2 018 osôb.
Administratívny systém:
-- 20 kantónov a
-- 6 polkantónov
V rámci konfederácie majú vysoký stupeň autonómnosti s vlastnou vládou a parlamentom.
Kantóny podľa používaného jazyka:
nemecky -- Zürich, Bern, Luzern, Uri, Schwyz, Obwalden -- polkantón, Nidwalden -- polkantón, Glarus, Zug, Solothurn, Bazilej-mesto -- polkantón, Bazilej-vidiek -- polkantón, Schaffhausen, Appenzell Ausserrhoden -- polkantón, Appenzell Innerrhoden -- polkantón, St. Gallen, Aargau, Thurgau;
francúzsky aj nemecky -- Valais/Wallis;
francúzsky -- Fribourg, Vaud, Neuchâtel, Ženeva, Jura;
taliansky -- Ticino;
rétorománsky -- Graubünden.
Väčšie kantóny sa delia na okresy. V niektorých oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, školstvo a zdravotníctvo.
Kantóny podľa pristúpenia k únii v jednotlivých rokoch:
1291-- Uri, Schwyz, Unterwalden (polkantóny Unterwalden ob dem Wald a Unterwalden nid dem Wald) 1332 -- Luzern
1351 -- Zürich
1352 -- Glarus, Zug
1353 -- Bern
1481 -- Fribourg, Solothurn
1501 -- Bazilej-mesto a Bazilej-vidiek, Schaffhausen
1513 -- polkantóny Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden
1803 -- St. Gallen, Graubünden, Aargau, Thurgau, Ticino, Vaud
1815 -- Valais, Neuchâtel, Ženeva
1979 -- Jura
Mena: 1 CHF (švajčiarsky frank) = 18,72 Sk (NBS devíza 26. 6. 2008)