Ministerstvo zahraničia Spojených štátov vo štvrtok vyzvalo amerických občanov, aby bezodkladne opustili Ukrajinu a do krajiny necestovali. Diplomacia argumentuje zvýšenou hrozbou ruského vojenského zásahu a ochorením COVID-19.

S evakuáciou občanov USA pomôžu americkí vojaci, ktorí boli nasadení v Poľsku s cieľom posilniť východné krídlo NATO, uviedol Biely dom.

Necestujte 

„Necestujte na Ukrajinu kvôli zvýšenej hrozbe zásahu ruskej armády a covidu. Ľudia na Ukrajine by mali ihneď odcestovať komerčnými alebo súkromnými dopravnými prostriedkami,“ napísalo ministerstvo zahraničia USA v aktuálnych odporúčaniach pre Američanov.

Varovania pred cestami do zeme sú teraz na najvyššom, červenom stupni, teda „Necestujte“. „Ak zostanete na Ukrajine, dávajte si väčší pozor na kriminalitu, občianske nepokoje a možné bojové operácie, ak Rusko podnikne vojenskú akciu. V niektorých oblastiach je riziko vyššie,“ píše vláda.

​Konkrétne spomína separatistický Donbas na východe Ukrajiny a okupovaný polostrov Krym. Upozorňuje, že bezpečnostné podmienky tam sú nepredvídateľné a rýchlo sa môžu zmeniť. V násilnosti sa podľa odporúčania môžu zvrtnúť aj demonštrácie kdekoľvek na Ukrajine.

Diplomacia svojich občanov tiež upozornila, že nebude možné zaistiť evakuáciu Američanov v núdzi, ak Rusko zaútočí. V rozhovore pre NBC to povedal aj americký prezident Joe Biden a vyzval svojich spoluobčanov k okamžitému odchodu z Ukrajiny.

„Môže sa to rýchlo zvrtnúť,“ uviedol s tým, že by americká armáda evakuáciou civilistov rozpútala „svetovú vojnu“.

Vyhnúť sa chaosu 

Neskôr však Biely dom toto rozhodnutie prehodnotil. Na Ukrajine je teraz údajne až 30-tisíc Američanov. Tým z nich, ktorí budú chcieť odísť, pomôžu americkí vojaci nasadení v Poľsku.

Bidenova administratíva sa tak chce vyhnúť chaotickej evakuácii, ktorá nastala pri záchrane občanov z Afganistanu v auguste minulého roka, napísal denník The Wall Street Jounal.

Minister zahraničia Antony Blinken uviedol, že ruská invázia môže začať kedykoľvek, a to aj počas terajších zimných olympijských hier. Na pripomenutie - v čase konania olympiády v Soči v roku 2014 začala ruská okupácia Krymu.

​Blinken tiež povedal, že k ukrajinskej hranici sa stále presúvajú nové ruské sily. O novom nasadení ruských vojakov na niekoľkých miestach blízko hraníc s Ukrajinou svedčia aj satelitné snímky zverejnené súkromnou americkou spoločnosťou Maxar Technologies.

Tá už niekoľko týždňov sleduje pohyby ruských vojsk a najnovšie snímky vyhotovila v stredu a vo štvrtok. Podľa firmy ukazujú výrazné posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti v niekoľkých lokalitách na Kryme, na západe Ruska a v Bielorusku. Agentúra Reuters uviedla, že snímky nemohli byť nezávisle overené.

Cvičenia vzbudzujú rozruch 

Spojené štáty podľa ministra budú ďalej znižovať počet svojich ľudí na veľvyslanectve v Kyjeve. Už na konci januára nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva na Ukrajine, aby krajinu kvôli hroziacej ruskej invázii opustili.

Rovnako tak varovali pred situáciou v Bielorusku. Svojich pracovníkov z veľvyslanectva na Ukrajine stiahla aj Kanada a Veľká Británia.

Rusko na svojom území pri ukrajinských hraniciach zhromaždilo zhruba sto tisíc vojakov a ďalších vyslalo do Bieloruska, kde vo štvrtok začalo spoločné cvičenie. Manévre sa konajú v blízkosti západnej hranice Bieloruska s Poľskom a Litvou - členskými štátmi NATO - a tiež pri južných hraniciach s Ukrajinou.

V rámci prvej etapy cvičenia, ktorá už skončila, vojaci trénovali ochranu dôležitých štátnych a vojenských objektov alebo obranu vzdušných hraníc. Do cvičenia sú podľa agentúr zapojené aj štyri vojenské letiská v Bielorusku. Druhá etapa cvičenia potrvá do 20. februára.

​Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na správu o rusko-bieloruských manévroch označil presuny ruských jednotiek okolo hraníc Ukrajiny za „psychologický nátlak“.

Západné krajiny už niekoľko týždňov upozorňujú na možnú ruskú inváziu susednej krajiny. Moskva podobné obvinenia odmieta. Tvrdia tiež, že sa ruskí vojaci po desaťdňovom cvičení v Bielorusku vrátia späť do Ruska.

Nočné jednanie v normandskom formáte

Žiadne výsledky nepriniesli rokovania na úrovni politických poradcov najvyšších predstaviteľov krajín takzvaného normandského formátu, ktorý tvorí Rusko, Nemecko, Ukrajina a Francúzsko.

Ani za deväť hodín rozhovorov v Berlíne sa vo štvrtok večer a v noci na piatok nepodarilo prekonať nezhody ohľadom výkladu minských dohôd, povedal novinárom ruský vyjednávač v otázkach Ukrajiny a zástupca šéfa kremeľskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak.

Cieľom rokovaní bolo dosiahnuť prelom v osem rokov trvajúcom separatistickom konflikte na východnej Ukrajine v oblasti Donecka a Luhanska, známych spoločne ako Donbas.

​Podľa Kozaka sa teraz v Berlíne nepodarilo zladiť rozdielnu ruskú a ukrajinskú interpretáciu dohody z roku 2015, ktorej cieľom bolo ukončiť boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi silami.

„To sa nám nepodarilo prekonať,“ povedal Kozak. Tiež ukrajinský vyjednávač, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, uviedol, že teraz žiadny prielom nenastal, ale obe strany sa dohodli, že budú pokračovať v rokovaní.

Ukrajinská červená línia 

Rusko síce súhlasilo s ďalšími rokovaniami, ale žiada, aby sa Ukrajina zaviazala k rokovaniu so separatistami na východe svojho územia. To je však pre Kyjev „červená línia“, ktorú odmieta prekročiť, uviedol v piatok francúzsky prezidentský palác.

„Rozhovory boli ťažké a jasne ukázali rozdielne pozície a možnosti riešenia,“ stojí zase v nemeckom vládnom vyhlásení. „Zároveň sa ukázalo, že všetci účastníci N4 sa držia minských dohôd a budú aj naďalej usilovať o ich dôsledné uplatnenie,“ uviedlo Nemecko.

Konflikt v Donbase pokračuje napriek teoretickému prímeriu založenému práve na minských dohodách.

Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe však hlásia časté porušovanie pokoja zbraní, ktoré niekedy dosahuje stoviek incidentov denne. Podľa Ukrajiny bolo v tejto oblasti od roku 2014 zabitých asi 15-tisíc ľudí.