Choroba COVID-19 zasiahla každú krajinu sveta. Mnohé nemali absolútne žiadnu šancu sa pripraviť. Iné, naopak, s prípravami a opatreniami váhali dlhšie, ako bolo potrebné. 

Aktuálne neexistuje žiaden presný vzorec, ako sa bude v jednotlivých krajinách vírus rozširovať. Isté je len to, že bez opatrení sa nákaza nekontrolovane šíri. Postupne sa však navyše ukazuje aj to, že každá krajina s ňou musí zvádzať vlastný boj.

Ako totiž vyplýva z doteraz zozbieraných štatistík, na šírenie epidémie vplývajú špecifiká a demografické jedinečnosti jednotlivých krajín. A práve od nich sa odvíja šírenie ochorenia na ich území. A nesúvisí to len s vekovou štruktúrou obyvateľov.

Testovanie je základom

Ako sa to preukazuje v mnohých štátoch, základom je najväčšie možné množstvo vykonaných testovaní. To, samozrejme, znižuje riziko prenosu, keďže nakazení sú následne uvedení do karantény. Na to nadväzuje nižší počet úmrtí.  

Testovanie totiž v prípade choroby COVID-19 nie je o tom, že zachránite konkrétneho človeka a automaticky ho vyliečite, upozorňuje CNN. Tento model by fungoval vtedy, ak by existovala vakcína. V súčasnosti teda ide zatiaľ o to, že len zabránite šíreniu infekcie. Keďže však koronavírus nie je bezprostredne smrteľný, je aj veľká miera uzdravenia nakazených.

Podľa starších štatistík k 8. marcu patrila vtedy k najviac testujúcim krajinám Južná Kórea. Na milión obyvateľov vykonali asi 3 600 testov. Oproti tomu v Taliansku na milión obyvateľov otestovali vtedy okolo 840 ľudí. Aj to teda mohlo pomôcť v začiatkoch, kedy začínal vírus prichádzať do týchto krajín. Kórea si pritom stále drží aj pomerne nízku úmrtnosť....